Konečne sa dostávam k zhodnoteniu našich tohtoročných Vianoc. Náladu nám pokazil fakt, že na prvý sviatok večer sme so Slečnou totálne osopľaveli a zbytok sviatkov, ako aj Drahého dovolenku (do včera) sme vyčerpali na lízanie sa z najhoršieho. Lenže ono to vyzerá, že zajtra ženská časť našej rodiny poputuje k odborníkovi, nech posúdi náš stav, lebo to s nami ide "od deseti k pěti". Teší ma však to, že aspoň Štedrý deň nám vyšiel a my sme si ho vychutnali v zdraví a v šťastí.
Darčeky sa u nás netradične rozbaľujú už po raňajkách. Večer sa totiž sťahujeme k Babinke a k Dedkovi V., a tak sme s Drahým usúdili, že vzrušenie treba deťom dávkovať postupne. Okrem toho sa už počas dňa môžeme baviť podarúnkami, čo je nesmierne praktické, hlavne čo sa nášho staršieho potomka týka. Jeho darčeky boli tento rok zas ladené autíčkovo. Dostal okrem iného aj svoje vytúžené "CEDE MEKVIN DVA", obsah ktorého bol pre mňa absolútnym sklamaním. Malý to tak nevnímal a asi to tak má byť. Slečne sa rátalo, že si mohla svoje darčeky vyňúrať z jednej veľkej tašky (veľmi rada lašuje). Dostala samé skvelé veci: sadu leporel, zubnú kefku a šerblík. Posledné menované ju zaskočilo, zjavne netuší na čo to je a ja ju zatiaľ zasväcovať nemienim. A tak si zatiaľ vláči ružový šerbel po byte a hádže do neho hračky.
My s Drahým sme si vybalili, čo sme si aj sami zabalili, takže naše darčeky boli skôr prekvapením pre toho druhého. Pochvaľujem si to, aspoň si nemusím lámať hlavu, čo zohnať pre moju nenáročnú polovičku, ktorá navyše slávi narodeniny tri dni pred Vianocami (to by sa malo zakázať!)
My s Drahým sme si vybalili, čo sme si aj sami zabalili, takže naše darčeky boli skôr prekvapením pre toho druhého. Pochvaľujem si to, aspoň si nemusím lámať hlavu, čo zohnať pre moju nenáročnú polovičku, ktorá navyše slávi narodeniny tri dni pred Vianocami (to by sa malo zakázať!)
Poobede sme sa presunuli k našim, kde sme absolvovali už takmer rituálnu večeru aj spolu s mojím bratom. Priebeh je totiž rovnaký, ako si ho pamätám z detstva, vrátane České mši vánoční od J.J.Rybu ako podmaz... Darčekov bolo neúrekom a obe deti sa z podarovaného úprimne radovali, z čoho som sa zas radovala ja. Minulý rok sa mi totiž zdalo, že Malý to všetko tak neprežíval a ja som bola trochu sklamaná. Tento rok to bolo iné a bolo príjemné uvedomiť si, že sme sa preklopili do fázy, keď nám bude robiť radosť robiť radosť deťom (to je veta!)
Ďalší hon na darčeky sa odohral na druhý deň, keď sme ešte relatívne zdraví absolvovali návštevu u svokrovcov. Až na hodovanie hraničiace s obžerstvom to bolo fajn posedenie.
Hovorím, nebyť toho, že nás vzápätí zložil nejaký hnusný mikroorganizmus, kvôli ktorému mám problém pri písaní neoprskať obrazovku, boli by to skrátka bezvadné sviatky!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára