Slečna: Dnes sa našej druhorodenej prvý raz v živote podarilo vyliezť na posteľ. Chodieva sa totiž v bratovej neprítomnosti túliť k jeho perinám. No a dnes jej z nejakého popudu napadlo vyložiť na posteľ malé koleno. Logický koniec akcie nenechal na seba dlho čakať. Celý deň túto disciplínu usilovne trénovala a okrem Malého postele sa úspešne vyšplhala aj na obývačkové kreslo. Naša ostraha musí prejsť na vyšší bezpečnostný stupeň, lebo elegantne zliezať samozrejme nevie a zatiaľ sa strmhlav vrhá v ústrety laminátovej dlážke.
Malý: Hlboký povzdych: "Čo ja musím ešte prežiť!"
Ja: "A čo také?"
Malý: "No, chodiť do škôlky, potom do školy, potom do práce..."
(Hmm, päťročný a už unavený životom!)
:-) :-)
OdpovedaťOdstrániť