O dobrom úmysle, ktorý celkom nevyšiel

Budem sa opakovať, ale neznášam stredy. Drahý chodí domov po šiestej večer a ja už mám vtedy väčšinou pocit, že deň má tridsaťšesť hodín. Navyše, ak sú doma obe deti celý deň, je to ešte náročnejší level. Tak aj dnes.

Malý je už tretí deň doma zo škôlky, lebo soplí rovnako mohutne ako jeho mladšia sestra. Vonku je počasie tak na polhodinovú prechádzku a šlus. Vtedy situáciu z času na čas zachraňuje Babinka s Dedkom V. Buď si vezmú Malého k sebe, alebo - ako dnes - príde Babinka varovať. Ja mám vtedy čas na aktivity, ktoré by som popri hentých dvoch nezvládla, alebo si vychutnávam varenie a upratovanie bez dvoch rarachov za zadkom.

Malo to byť pohodových pár hodín a spočiatku to tak aj vyzeralo. Slečna spala a Babinka si s vnúčikom čítala a hrala sa spoločenskú hru. Lenže potom sa Slečna zobudila a Malému sa v mozgu prehodila výhybka. Nejako nespracoval fakt, že Babinka sa bude venovať OBIDVOM, pričom Slečna si pochopiteľne vyžadovala zvýšenú ostrahu. O to viac, že stará mať vyznáva teóriu, že ak má vnučka utrpieť domáci úraz, rozhodne to nebude v jej prítomnosti. A tak na tučných nohách pobehujúce batoľa prenasleduje v tesnom závese, prípadne sa ho snaží držať za ruku, čo Slečna nedokáže pochopiť a aktívne sa obmedzovaniu v pohybe bráni. Do toho sa Malý celý čas snažil na seba strhnúť pozornosť: poskakoval okolo, hlučne sa smial, všade bol a všetko okomentoval. Navyše úbohú varovkyňu nonstop kontaktoval: "Babinka, aha... Babinka, pozri... Babinka, počúvaj... Babinka! Babinka!" Keď sa ho niektorá z nás pokúšala umravniť, buď sa odul, alebo nahodil unylý výraz a doslova sa nútil vytlačiť z očí nejakú slzu. Skrátka, choval sa ako nepríčetný. Našťastie, Babinka na takéto divadielko nezaberá.

Alibisticky som sa stiahla do kuchyne, lebo nervy mi už poriadne tiekli. Keď som po chvíli vykukla, záplavou rozhádzaných hračiek sa na neistých nohách predierala Slečna, nervózne odťahujúc ruku od Babinkinej neúprosnej milujúcej paže, okolo s hysterickým smiechom skákal Malý (plyšový Teddy pod pazuchou) a do toho zvesela z CD hulákali slovenské koledy. Babinka sa síce snažila zachovať kľud, ale bolo vidno, že má dosť: v očiach pološialený výraz, vlasy zježené...

Poobede to vzdala a zobrala oboch argalášov na prechádzku. Keď neskôr pre ňu prišiel Dedko V., mala už skutočne odmakanú šichtu. Síce mala pocit, že mi až tak nepomohla, ale nie je to pravda. Mohla som si navariť, zbežne upratať, oprať a vyvesiť prádlo, dokonca i vypiť kávu s tým, že deti primárne riešil niekto iný. Ušetrila mi energiu na popoludnie. Lebo keď dnes prišiel Drahý domov o štvrť na sedem, zďaleka som nebola taká zdemolovaná ako zvyčajne. Aká zdemolovaná bola doma Babinka, to presne neviem, len tuším. Ďakujem!