Tak sa nám konečne zvianočnilo. Posledných niekoľko dní mi dalo poriadne zabrať, a tak večer len tupo zíram na obrazovku a vzdávam sa opätovného pokusu napísať voľačo rozumné.
Malý je od stredy doma zo škôlky kvôli kašľu, od štvrtka berie antibiotiká. Teplotu už nemá, ale kašle nonstop.
Ja som sa dala od pondelka tráviť voľné chvíle pečením a patlaním nepečených cukroviniek. Veľmi som sa na túto disciplínu tešila. Minulý rok som nestihla nič, a tak si to vynahrádzam. Malého choroba bola však škrt cez rozpočet, lebo sa bolo treba venovať aj jemu. No a na Slečnu tiež netreba zabúdať. A tak som piekla, pritom som ratovala ukašľaného potomka, toho druhého som v čase núdze radšej nainštalovala do nenávidenej ohrádky a počúvala jeho lamentácie, lebo inak by som riskovala komplet vyhádzané šuplíky, odhryznuté a prehltnuté čiastočky hocičoho nájdeného alebo let strmhlav z postele. Malý kašľal ako o život a do toho mi išlo "Jingle Bells" a "White Christmas"... Hocikedy som si až večer uvedomila, že som si už celé hodiny nestihla ani sadnúť. To mi mimochodom rada pripomenula aj moja boľavá noha.
Na upratovanie som sa vykašľala, lebo nie som zas úplne na hlavu. Akurát dnes, keď mal už Drahý dovolenku, som urobila všeobecný poriadok, ktorý vydrží, tipujem, tak do zajtrajších raňajok. Uff.
Ale už je za tým. Akurát ešte pobalím darčeky a už môžu prísť Vianoce. Hurá!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára