utorok 6. decembra 2011

O tvorivom amoku

Blížiace sa sviatky sú vždy vítanou zámienkou k tomu, aby som sa venovala svojej záľube: maľovaniu farbami na sklo. Technika je to jednoduchá: Podľa šablóny sa na fóliu predkreslia kontúry, ktoré sa po zaschnutí vyplnia farbou podľa ľubovôle. Výsledok treba nechať dôkladne vyschnúť, opatrne zlúpnuť z fólie a premiestniť na hladkú priľnavú plochu: okno, zrkadlo, chladničku, obkladačky... Niektoré obrázky sú použiteľné viackrát, ale ak sú na svetle príliš dlho, farby vyblednú. To mám vždy veľkú radosť, pretože si po večeroch môžem vyrobiť nové kúsky.
Bavia ma zložitejšie motívy, viem sa dokonale vyzúriť (v pozitívnom zmysle) na malinkých plôškach. A ak mi do toho v pozadí idú vianočné melódie, tak to vrním blahom. Zabudnem na čas a na dianie okolo seba. Nekonečný relax!
Musí to byť nejaká zostatková úchylka z detstva, pretože čo mi pamäť siaha, pri kreslení a vymaľovávaní som sa vždy dostala do stavu podobného tranzu. (V posledných rokoch som sa občas uchýlila dokonca k tomu, že som vlastnému dieťaťu, ktoré ešte donedávna o túto činnosť javilo pramalý záujem, potajomky vyfarbovala omaľovánky... Musím byť úchylná!)
Môj tohoročný predvianočný tvorivý záchvat mám za sebou a tu je výsledok:

Najprv som si vybrala motív.
Takto sa sušili kontúry.
A konečný výsledok na okne.
A ešte anjelici:

1 komentár:

  1. to jsme dělávaly s holkama, když byly malé. Utratila jsem za to tehdy snad tisíc korun, ale holky to moc bavilo.

    OdpovedaťOdstrániť