piatok 14. decembra 2012

Štrbavá sága

Malému sa odporúča mliečny chrup. Máme o zábavu postarané.
O spodné jednotky prišiel už dávnejšie. Tie horné sa mu posledné týždne kývali tak, že mu v pootvorených ústach prisámvačku povievali v smere vetra. Na výzvy, aby vytrvalému chrupu trocha mechanicky pomohol, náš zbabelec nereagoval. Ešte to tak, dobrovoľne sa kaličiť!
Predvčerom večer jeden z vykývaných bratov visel doslova na vlásku, až som sa oddala úvahe, či sa náš potomok nenachádza v ohrození života, keď riskuje, že mu počas spánku milý zub skočí do krku. 
Včera sa synček zobudil živý a zdravý. Stačilo jemné pošťuchnutie jazykom - a nebohý zub konečne opustil dutinu ústnu nadobro. Malý sa radoval. Nebolelo to, navyše okrem Santu verí aj na Zúbkovú vílu, a tak sa celkom pragmaticky potešil vidine ľahkého zisku.
"Vytiahni si aj ten druhý," nabádala som ho, "vyzeráš srandovne!"
Malý sa obzeral v zrkadle. "Hmm," zamyslel sa, "vyzerám ako Gargamel." Trafil to.
Večer starostlivo schoval kus chrupu pod vankúš. Neostávalo mi iné, len hrať jeho hu, ak som ho nechcela zarmútiť. Skoro som to prešvihla: už som ležala v posteli, keď som si spomenula, že sa mám ešte prevteliť do imaginárnej bytosti, odmeňujúcej štrbavé deti. Ráno si dieťa pod vankúšom teda našlo mincu. Po zrelej úvahe si k nadobudnutému obnosu priložil euríčko z pokladničky a cestou domov zo školy sme sa stavili v obchode. Vedel presne, čo chce i koľko to stojí. Angličák. Sám si ho nechal nablokovať a riadne - a patrične dôležito - zaplatil.
Dnes poobede sa bláznil v obývačke a skočil na sedačku tak prudko, až ústami žuchol do vankúša.
"Aha," prišiel mi ukázať do kuchyne nový zberateľský kus na dlani. Škeril sa od ucha k uchu štrbavým úsmevom, no i krvavým, pretože zubu k odchodu pomohol nárazom. Chválim ho a opatrne ho nabádam, aby si išiel vypláchnuť pusu. Spozornel. Idúc okolo zrkadla, padlo mu vyplašené oko na svoj odraz. "Nedívaj sa," varujem ho. Neskoro. 
V kúpeľni si vyplachoval ústa studenou vodou a jačal ako tur. Intenzita sa zvyšovala s každou vypľutou ružovou slinou. Slečna sa tiež rozjačala ako tur, lebo pojala podozrenie, že sa deje niečo strašného. I ja som nakoniec jačala ako tur, aby som zabránila Malému poddať sa panike ešte viac. V kuchyni na panvici jemne prihárali rybie filety a do toho všetkého mi z prehrávača neohrozene cvrlikala Tichá noc...
Nuž, máme to za sebou. Chlapček je síce zbabelý, ale konečne štrbavý!
 Úsmev včera.
Úsmev dnes.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára