Ráno sme sa zobudili do zasneženého dňa. Áno, aj u nás je skutočný nefalšovaný prírodný sneh! A dokonca sa udržal celý deň. Navyše podľa predpovede počasia sa možno udrží aj týždeň. Na našich súradniciach je to teda výnimočný zážitok.
Deti boli ako utrhnuté z reťaze. Do školy sme Malého odprevádzali prvý raz po chorobe bez kočára. Potomstvo sa tešilo - skákalo, dupalo, a metalo sneh na všetky svetové strany. Bolo to príma. Ledva som dostala Slečnu do chalupy.
Druhá pozitívna správa dnešného dňa - Slečna má za sebou kontrolu u pediatry, ktorá hodnotila jej stav ako uspokojivý. Až na zatekajúce sople, na ktoré sme vyfasovali kvapky. Popri tej hrôze, čo máme za sebou to je len kozmetický nedostatok. V čakárni síce naše fľakaté dievčatko budilo nedôveru (jedna mamička si ju s odporom prezerala a potom sa ma nesúhlasne opýtala: "To má virózu?" Opýtala sa to dva razy s takým výrazom, až som mala chuť povedať, že má svrab v počiatočnom štádiu. Ovládla som sa však a len som znechutene zavrtela hlavou. Mladá pani na to zahlásila: "No tak prepáčte," a to takým tónom, akoby hovorila "no len sa nepokakaj"), ale ani to mi nedokázalo pokaziť náladu. Z ordinácie som vyšla, ako keby mi niekto zhodil z pliec batoh. Ako keby som dnešným dňom urobila hrubú čiaru za tými príšernými štyrmi týždňami. Samozrejme je možné, že Malý ešte do Vianoc donesie zo školy nejaký vírusík, ale keby sme aj hneď papali cez sviatky antibiotiká, mám pocit, že popri tom, čo máme za sebou, už bude čokoľvek úplná brnkačka. Zbohom kiahne!
Poobede som deti naobliekala a vyšli sme na ulicu poometať napadavší sneh z chodníka. Potom sme sa presunuli na terasu, kde snehový ošiaľ pokračoval. Ani po pol hodine som nedokázala nahnať ružolícich potomkov dovnútra. Vychutnávala som si to. Sme oficiálne zdraví. Vonku je sneh. A my si ho môžme užívať, hoci ešte radšej opatrne!
Ak to takto bude pokračovať, tuším ten deficit dobrej nálady pred sviatkami možno ešte doženiem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára