Dnes sme si pripomenuli dve zásadné skutočnosti: koniec mayského kalendára a Drahého životné jubileum.
To, že sa tieto dve magické udalosti stretli v ten istý deň, je záležitosť pomerne pikantná. Predovšetkým to už dlhodobo bolo vďačným zdrojom mnohých vtípkov na adresu môjho dobrého muža, hlavne v tom zmysle, že s ďalším krížikom na chrbte sa svet nezrúti. Ako sa dnes ukázalo, naozaj sa nezrútil.
Rozhodne na slávnostný vstup do novej životnej dekády nebrali ohľad naše deti, ktoré sa na svojho otca vrhli hneď po príchode z práce a terorizovali ho až do večera. Slečna ho okamžite v pätnásťsekundových intervaloch začala bombardovať požiadavkou: "hoe mackou" - chcela sa s ockom ísť hrať "hore s mačkou", čiže do podkrovia s plyšovou mačacou maňuškou, čo je jej obľúbená disciplína. Hore skáče "mackou" po posteliach, váľa sa, šteklia sa a vymýšľajú blbiny. Malý sa okamžite na to pridal so svojou predstavou, a to "zahrajeme si futbal do troch gólov", čiže futbal s plyšovou loptou v hale, pričom v zápale hry mi už stihli roztrepať časť vianočnej výzdoby. Nebyť slávnostnejšieho menu, ani by sme nevedeli, že je dnes taký významný deň.
Keď sa ocinko doplazil do kuchyne, dcéra sa ho snažila nalákať na pozeranie videa: "Oťkom!" vyhlásila nekompromisne (rozumej "s ockom"). "Môžem sa aspoň najesť?!" zničene opáčil oťko. Odpoveď prišla okamžite: "Nyje!!"
"Nič nechcem," zašepkal mi môj muž v kuchyni, "najkrajší darček dnes bude, keď tí dvaja zaspia..."
Mám ho rada!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára