Snažím sa prepadnúť čaru blížiacich sa sviatkov, ale veľmi mi to zatiaľ nejde. Síce som sa v minulom príspevku chvastala, že si nedám vziať pozitívne naladenie, ale pravda je taká, že sa musím do toho prácne štylizovať a tak namiesto povznesenej nálady to končí náladou rozmrzelou.
Príčina je stále tá istá - zdravie detí. Slečna sa len veeeľmi pozvoľna zotavuje a ja som už po štyroch kiahňových týždňoch v akútnom stave vyhorenia. Naša druhorodená sa nemôže popýšiť ľahkým priebehom. Telo má stále doslova posiate chrastami a každú chvíľu piští, že ju to "bují" (bolí), hlavne vtedy, keď sa jej to zachytáva o oblečenie. Navyše sa jej napriek mojej úpornej snahe podarilo odrať si z tváre zopár veľkých kúskov, a tak si možno vyrobila poznávacie znamenie na celý život.
No a samozrejme, ešte nechodíme von. Tých pár minút cesty do a zo školy spolu s jej starším bratom sa nepočíta. Doma je to na slučku. Slečna bez konceptu blúdi po byte, zabaviť sa dá jednou činnosťou na pár minút. Nových podnetov je zúfalo málo a ja už ani nemám energiu na to, aby som vymýšľala nové a nové aktivity. Domácnosť má základnú údržbu, pretože s dvojročným dieťaťom za pätami skrátka nie som schopná napr. umyť dlážky (už ju vidím namočenú vo vedre). Navyše, ak aj dlážky ráno umyjem, večer by ste to ani nespoznali... No tešte sa za týchto okolností na Vianoce! Chcelo by to atmosféru: hudbu, výzdobu, poriadok, prechádzky na mrazivom vzduchu, vôňu napečeného...
Nuž, snažím sa. Včera som si večer pozrela vianočný koncert od A. Rieua a pálila som pritom vianočnú sviečku. Hudobný podmaz si púšťam počas dňa tiež, lenže do toho mi podchvíľou hučí "Prší prší" a "Takto skáču vrabce". Pritom riešim Slečnin šerbel, Malého písanku a vlastné šteky ("Nechaj ju, neber mu to, prestaň, prečo si to vytiahla?, nehuč, daj pozor, prezleč sa, prezleč sa, PREZLEČ SA!!!")
Dnes som sa cez obed dopracovala aspoň k výzdobe. Vlastnoručne vyrobenej a rozvešanej. Dúfam, že úľava príde čoskoro (prispieť k tomu môže napríklad zajtrajšia kontrola Slečny u MUDry) a že sa začnem správne tešiť. Inak mi to pretečie pomedzi prsty a to by mi bolo ľúto ešte viac.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára