Napriek pochmúrnym dňom v domácom väzení sa predsa len nájdu svetlé okamihy, keď sa schuti zasmejem. Napríklad na tom, ako naše deti krásne prznia materinský jazyk.
Slečnina lexika je stále veľmi obmedzená a výslovnosť katastrofálna. Schválne, kto vie, čo je to "hahac", "hašuš" a "tučik"? Neverím, že niekto z láskavých čitateľov tipoval "mesiac", "vankúš" a "kočík".
Morfológia a syntax takisto nič moc. Hoci je zarážajúce, že začína pomerne dobre tipovať skloňovanie a vhodne používa minulý čas. Na seba stále hovorí "ty". Vznikajú z toho nádherné nezmysly, ako napríklad "ty cem" (ty chcem) - v situácii, keď sa aj ona domáhala možnosti sfúknuť sviečku.
U dvojročnej je to istej miery tolerovateľné. Zato u prváka je to prúšvih (haha, prúšvih je čechizmus, vraj správne po slovensky je to "prieser"). Machruje, ale mýli si ochrankára s ochranárom a moriaka s morčaťom. Minule mi vysvetľoval, že sa tam už toho viac "nebude zmestiť".
Niektoré prešľapy sú milé - naučila som ho hrať piškvorky, a tak sa domáha: "Maminka, zahrajme si piškótky!" - iné sú na skapatie, predovšetkým tie v písanej podobe. Bernolák by mal od dojatia slzy v očiach. Píš ako počuješ. Naposledy nakreslil svojmu otcovi obrázok a vyzdobil ho veľkým nápisom "DOSÉRJE". Kto by ho chcel obviniť z vulgárnej slovnej zásoby, musím sa prvorodeného zastať. Obrázok mal byť totiž "DO SÉRIE"...
Hviezdoslavovi sa to písalo o kráse rodnej reči! Cesta k jej pokročilému používaniu je ale tŕnistá...
Domáci výtvor podľa vlastnej fantázie. Vraj žirafa.
Ta žirafa je naprosto parádní! :)
OdpovedaťOdstrániť