V stredu som bola na kontrole. Lekár ma nepotešil.
Nález na pľúcach ostáva, ba podľa môjho MUDra je tam podozrenie na zápal pohrudnice. Dostala som nové lieky a odporučenku na RTG. Zápal pľúc je komplikácia pôvodnej virózy. Zápal pohrudnice je komplikáciou zápalu pľúc. Čo je komplikáciou zápalu pohrudnice, po tom som radšej ani nepátrala...
A tak tu pojedám ďalšiu sadu antibiotík, kašlem ako tuberák v predposlednom štádiu a snažím sa ignorovať pichanie v hrudníku.
Podľa rady niektorých súcitných známych toto už nie je sranda a mala by som to poctivo vyležať. Lenže... Doma sa mi samo neuvarí a neuprace, hoci ani jedno z toho v posledných dňoch nepreháňam. Navyše obývam domácnosť s dvomi maloletými deťmi, z ktorých aspoň to mladšie má do samostatnosti ešte veľmi ďaleko. Drahý má veľa práce a málo dovolenky na to, aby som si mohla dopriať luxus "vyležania". A tak fungujem podľa svojich možností. Ráno vstávam ešte s elánom, no večer sa už plazím.
Deti majú prázdniny a náš prvorodený ich trávi v striedavej
starostlivosti starých rodičov. Som za to vďačná, lebo mať doma jedno
besné unudené dieťa alebo dve, tak to je rozdiel!
Včera bol sviatok a dnes mi nikto hrudný kôš nepresvietil, lebo naše RTG pracovisko má fraj. Takže musím počkať do pondelka a dúfať, že keď mi už antibiotiká vykynožili celú mikroflóru v tráviacom, vylučovacom i rozmnožovacom trakte, dôjde aj na tie beštie v trakte dýchacom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára