Karanténa, deň piaty.
Slečna statočne soplí a Malý konečne začína vyzerať ako človek. Červené ďubky zatrúbili na ústup a zmršťujú sa, pačmagy.
Dieťa sa dnes zotavovalo v starostlivosti Babinky a Dedka, čo som využila na poobednú trištvrtehodinovú prechádzku so Slečnou. Počasie nám veľmi neprialo, ale navliekla som druhorodenú do impregnovaného mundúru a išlo sa, mrholenie-nemrholenie. Nemôže byť, chúďa, tri týždne rukojemníkom svojho bodkovaného brata. Zvlášť ak sa dá očakávať, že potom obodkavie aj ona a konečne bude mať dôvod na to, aby ďalších pár týždňov zotrvala v karanténe ona.
Včera sme v úzkom kruhu oslávili Slečnine narodeniny. Pôvodne sme mali v pláne pozvať aj Prababi, ale vzhľadom na jej vek (88 rokov) sme si netrúfali nakaziť ju kiahňami, prípadne pásovým oparom. A tak prišli Babinka s Dedkom V. a Ujo J. Svokra ešte deň predtým z vlastnej iniciatívy upiekla pre Slečnu tortu a ja som tiež učinila pekárenský pokus, ktorý bol na moju spokojnosť priaznivo ocenený. Slečna sa tešila z vecných darov. Posedeli sme si hodinku a v pokoji sme sa rozišli. Fotky detí budú čarovné - Malý s nezabudnuteľným koloritom.
Aspoň budeme mať na čo spomínať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára