Mutant hľadá poklad

Karanténa, deň tretí.

Príliv nových vyrážok vrcholil včera. Náš prvorodený dnes vyzeral ako mutant lienky sedembodkovej. Pupáky má všade: na tvári, vo vlasoch, na rukách, na nohách i tam, kde to ani nenapíšem, aby sa necítil trápne. Teplotu nemá, drží sa statočne, neškriabe sa a nesťažuje sa. Ale má dosť. Tvár ma bledú ako papier, pod očami tmavé kruhy a na tých kruhoch vyrážky. Úbožiak.

Aby som mu spestrila deň a zároveň ho prinútila k plneniu školských povinností, vyrobila som mu dnes hľadanie pokladu po dome spojené s plnením úloh. V rôznych miestnostiach mal poschovávané papieriky s úlohou serióznou (dopísať dva riadky z písanky, prečítať jednu stranu zo šlabikára, spomenúť si na päť anglických slovíčok), či menej serióznou (zahrať sa s maminkou McQueenovu dráhu či domino - kto prehrá, musí urobiť smiešny ksicht a povedať "som ťulpas") a inštrukciou k nájdeniu ďalšieho papierika. 

Malý sa hral, písal a vôbec spolupracoval ako divý. Pokladom bola čokoládová figúrka ukrytá v špajzi. Sľúbila som mu, že zajtra to dáme zas.  

Nuž čo, spojíme príjemné s užitočným. Príprava nie je taká náročná a vlastne aj ja som sa dobre bavila. Napríklad vtedy, keď mal Malý vymenovať desať slov na písmeno H a začal: Honda, Hyundai, Humanic... (čítaj s "c" na konci). Alebo keď mal vo finále vylúštiť, kde sa ukrýva poklad. Prikladám dokumentáciu:

Pravopis na umretie.