Karanténa, deň prvý.
Slečna spala bez teploty, Malý sa zobudil ako po nálete megaroja komárov: červené ďubky mu vyrašili a v priebehu dňa veselo rašili na tvári, vo vlasoch, za ušami, na krku a na rukách. Len na tvári sme narátali devätnásť kusov. Zatiaľ bez teploty, akurát k večeru sa už začal ošívať. Natierali sme Tanno-Hemal lotiom.
Slečna bola viac unavená ako zvyčajne a odkväcla hneď po obede. Spala dve a pol hodiny a zobudila sa s teplotou. Som v rozpakoch. Je možné, že u nej ide o a) začínajúce kiahne, b) virózu alebo angínu (občas si s plačom vrazí prst do pusy a vtedy nechce ani nič jesť), c) na svetlo sveta sa derúce posledné stoličky (sliní ako Pavlovov pes). Bolo by dobré, keby som zajtra mohla nejakú možnosť vylúčiť, lebo je piatok a behať cez víkend po pohotovosti je to posledné, po čom momentálne túžim.
A dnes mala narodeniny. Upiekla som ovocnú tortu, do ktorej som zabodla dve sviečky a deti ich s chuťou na striedačku sfukovali. Oflusaný dezert sme zjedli tak či tak. Narodeninový dar vo forme DVD s obľúbenými pesničkami sa nám dnes veľmi hodil: DVD išlo takmer nonstop a ak si niekto začne spievať Ťuki-ťuki alebo Ja som vám veľký pán, červený som tulipán, tak si u mňa koleduje o ublíženie na zdraví.
Samozrejme sme boli celý deň doma a mne k večeru už začalo šklbať ľavým kútikom oka. Doobeda som sa v zúfalstve uchýlila k akejsi primitívnej forme tvorivej dielne a primäla som potomkov ozdobovať vyrezané obrazce z polystyrénu. Kupodivu mal tento pomerne zúfalý nápad dosť veľký úspech a deti vydržali tvoriť vyše pol hodiny. Biele guličky boli všade, a tak som musela na záver vytiahnuť ešte aj vysávač, ale stálo to za to.
Suma sumárum, vyčerpávajúci deň: nuda v kombinácii s napätím o zdravie pokračovateľov rodu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára