Ešte ráno som si myslela, že dnešný príspevok bude o tom, ako si ma Malého vychovávateľka v škole zjavne pomýlila s jedným z jej zverencov a sfúkla ma ako malé decko za niečo, v čom som bola vlastne nevinne a ja som taký blbec, že v podobných situáciách (ktoré ale nebývajú často) zabúdam, že už mám pomaly štyri krížiky na chrbte a nedokážem si ani len vyprosiť arogantný tón.
Nuž ale po príchode Malého zo vzdelávacieho zariadenia bolo jasné, že dnešná téma bude mať zmenu: máme totiž kiahne!
Viselo to nad nami od začiatku týždňa ako Damoklov meč, pretože počet detí v triede dramaticky klesal, až sa dnes ustálil na čísle sedem, vrátane nášho prvorodeného, ktorý ešte kiahne nemal, a tak bolo iba otázkou času, kedy podľahne všeobecnej epidémii. No a dnes poobede som mu kázala vyzliecť sa na rutinnú prehliadku, aby som mu na chrbte a na hrudníku narátala zo desať zlovestných vyrážok. Teplotu zatiaľ našťastie nemá, pupákov do večera nepribudlo, akurát bol unavený a bledý. Uvidíme - možno to takto aj ostane, ale skôr je pravdepodobné, že v priebehu pár dní nadobudne jeho pleť bodkovaný kolorit.
Najviac ma trápil fakt, že inkubačná doba je podľa určitých zdrojov aj tri týždne, a tak je celkom možné, že sa tu budem ešte dlho plácať s jedným chorým dieťaťom v karanténe a s jedným naoko zdravým a že to druhé ľahne (a že ľahne, to je isté) až potom, keď to prvé vyzdravie a ja to tu celé môžem absolvovať znova a sviatky strávim na psychiatrii. Veľmi by mi bodlo, keby boli rapaví súčasne.
Zdá sa, že v tomto bode bolo moje želanie vyslyšané, keďže Slečna dnes večer išla za veľkého revu spať s horúčkou. A zajtra má narodeniny...
Naše deti majú nevšednú záľubu závažne ochorieť na svoj sviatok: Malý oslavoval prvé narodeniny s črevnou virózou a druhé so zápalom pľúc. Slečna si na prvé narodeniny dopriala šarlachovú angínu a vyzerá to tak, že svoje druhé výročie narodenia spestrí kiahňami. To budú parádne fotky!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára