Vraj koniec karantény.
Ak uvažujem o posledných pár dňoch, schádzajú mi na um slová ako delírium, nočná mora, masaker, psycho, atď... Ponorka v predposlednom štádiu.
Liezli sme si všetci na nervy a liezlo nám všetko na nervy. Deti nevedeli, čo so sebou a ja som prevažnou mierou nevedela, čo s deťmi. Provokovali sa. Jačali. Bili sa. Bezcieľne blúdili bytom a vymýšľali blbosti. A ja som mala pocit, že toto už nikdy neskončí. S Malým som si ešte netrúfla na prechádzky a ak áno, tak len na veľmi zostručnenú verziu toho, čo absolvujeme zvyčajne. Jediné pozitívum bolo to, ako sa nám pred očami dieťa zase menilo na zdravého jedinca. Zohavený výzor spred týždňa je už minulosťou.
Dnes sme sa preto vybrali na kontrolu, aby sme náš uspokojivý zdravotný stav mali potvrdený aj úradne. Stalo sa. Vraj dobré, len do konca týždňa mimo kolektívu. Na prechádzky môžeme. Hurá! Slečna vyfasovala Pamykon na neutíchajúcu nádchu. Dýchanie má čisté. Hurá!
A do tretice hurá: dnešným dňom sme sa zrejme bezbolestne dostali do bezplienkovej zóny. Už včera večer som začala mať vo veci jasno, keď som polhodinu pred kúpaním nechala Slečnu behať po byte s holým pozadím a každé dve minúty som ju otravovala otázkou, či jej netreba. Krútila hlavou, že nie. A tu zrazu sa zastavila počas skákania na trampolíne, zliezla dole, sadla si na šerbel, urobila, čo bolo treba, zdvihla sa a pokračovala v hre. Nuž, dnes ráno som to odskúšala zas s rovnakým výsledkom. A tak som plienku zrušila. Dostala funglové spoďáry (nástojila na tom, že sú to "sipki" - slipky) a cca každú hodinu som ju úspešne posadila na ružový trón. Darilo sa nám celý deň, až na cvrknutie pred kúpaním.
Ak by to malo takto byť natrvalo, som spokojná. Aspoň v našom prípade sa oplatilo čakať do dvoch rokov a nemučiť deti skôr. Pevne dúfam, že som to teraz nezakríkla a že moje ďalšie príspevky sa nebudú točiť okolo odstraňovania exkrementov z podlahy a prania pomočených teplákov...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára