Keď už, tak už, povedala som si a masochisticky som ku všetkej robote pridala ešte aj výmenu kuchynskej linky.
Všetko sa to odvinulo od môjho tajného sna v podobe umývačky riadu. Sme síce "len" štvorčlenná rodina, z toho dve maloleté deti, ale jeden by neveril, koľko špinavého riadu dokáže denne vyprodukovať jedenapolročné dieťa! Navyše, naša kuchyňa je dosť malá a drez plytký, čo v praxi znamená, že aj riad po jednom obede dokáže vyvolať dojem jadrového výbuchu. Na priebežné umývanie riadu nemám čas ani nervy, a tak mi neostávalo nič iné, len večer čo večer stráviť minimálne polhodinu pri dreze a snívať svoj sen o šikovnom elektrospotrebiči.
Avšak naša kuchyňa jednoducho neskýta veľa možností, ako daný kus bielej techniky zabudovať do už existujúcej linky. Čiže som mala na výber: ak umývačka, tak už aj nová linka. A začal sa kolotoč zháňania, merania, porovnávania cien, nekonečných nákresov a žhavenia optického káblu. V istom bode som bola dokonca rozhodnutá, že to vzdávam. Dala som tomu ešte jednu šancu a tá vyšla.
A tak máme novú kuchynskú linku a prístroj, za ktorý by som vynálezcovi rozhodne navrhla Nobelovu cenu. V mojom prípade Nobelovu cenu mieru. Aký kľud a mier je poobede v našej kuchyni! Neviem sa nabažiť za tri minúty upratanej kuchyne. S bezmedzným zadosťučinením napchávam denne tento záblesk geniálneho ducha všetkým opatlaným kuchynským náčiním, aby mi ho o nejaký čas vypľul v nablýskanom móde. Úžasné!
Ale aj nová linka má oproti starej svoje prednosti: poskytuje viac úložného priestoru, je svetlá a úchytky sú konečne takého tvaru, že mi nevyďobávajú do telesnej schránky podliatiny (Drahý konečne prestane mať nutkanie zakúpiť mi do kuchyne hokejistické chrániče). Kuchyňa ešte síce potrebuje zopár dotykov domáceho majstra (napríklad namiesto digestora zo steny zlomyseľne trčia len drôty a čakajú na svoju veľkú chvíľu, aby mohli do niekoho vpáliť dávku prúdu), ale inak stále vyhráva súťaž o najpôvabnejšiu miestnosť bytu. Na porovnanie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára