Ak sa potrebujeme zbaviť prebytočných jedno a dvojcentových mincí, švacneme ich Malému do pokladničky. Má z toho úprimnú radosť. Občas si svoj keš vysype a s ohníčkami v očiach, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Moliérov Lakomec, si svoje úspory počíta. Je úplne jedno, že zatiaľ nechápe rozdiel medzi hodnotou eurových a centových mincí. Sú to PENIAZE a sú len JEHO.
Koncom apríla sa stalo to, čo sa deťom jeho veku stáva: vypadol mu prvý zub. Slávnostne sme tento pamätný kus uložili do škatuľky na to vopred určenej. Malý si ju presne v duchu rozprávok zo západu uložil večer pod vankúš a čakal na zúbkovú vílu. Napriek tomu, že týmto blábolom vôbec nefandím, bolo mi proti srsti brať nadšenému dieťaťu ilúzie. A tak som na hru pristúpila a ráno bola pod vankúšom eurová minca. Malý bol vo vytržení. Vôbec mu nebolo podozrivé, že "zúbková víla" zabudla na dobrý zvyk mincu za vypadnuvší zub vymeniť. A tak mal aj peniažtek, aj relikviu.
A práve tú sa snažil predvčerom využiť. Opäť si raz po čase kontroloval svoj poklad, keď dostal lišiacky nápad:
"Dám si tú krabičku znova pod vankúš a zúbková víla mi tam znova nechá peniažtek. A potom zas. A keď sa mi tento zub stratí, vyrobím si umelý. Budem bohatýýýý!" (Čo len z toho dieťaťa bude?!)
Musela som ho vyviesť z omylu. Keď sa mu nadobro rozplynula vidina ľahkého zárobku, len sklamane poznamenal: "Takže tento zub je už NEPLATNÝ...!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára