Koncom marca sme sa teda odhodlali prejsť od "sťahovacích" plánov k činom.
Našťastie sme nemuseli presťahovať komplet celú domácnosť, keďže sme nemali v úmysle tráviť v provizóriu viac ako zopár mesiacov. Ale aj tak som vlastne musela zbaliť celú kuchyňu, kompletný šatník oboch detí, niekoľko nevyhnutných kusov nábytku a množstvo drobností, bez ktorých by sme asi zahynuli. Napríklad ale takú práčku som nechala na pôvodnom mieste (kto by ju trepal na tretie poschodie bez výťahu s výhľadom tej istej akcie o niekoľko mesiacov neskôr?)
Po presťahovaní nastalo obdobie najhoršieho chaosu v dejinách našej rodiny. Bolo treba nachystať pôvodný byt na rekonštrukciu. Inými slovami prejsť miestnosť po miestnosti, nepotrebné veci bez ľútosti vytriediť a tie veci, ktorým bola udelená milosť, zbaliť do škatúľ (myslím, že personál obchodov v okruhu niekoľkých kilometrov nás už bezpečne identifikoval ako "tých s tými krabicami"...) Nábytok uložiť do stredu miestnosti a najlepšie zakryť.
Okrem toho bolo treba rozobrať kuchynskú linku a zbaviť sa odpadu. Požičali sme si od súcitných známych aviu aj so šoférom a vyviezli sme do zberného dvora neuveriteľné množstvo odpadu. Nakŕmili sme niekoľko zberných kontajnerov nepotrebným šatstvom a zaodiali sme aspoň polovicu Afriky.
To všetko popri Drahého relatívne poctivom chodení do práce a dvoch deťoch, z toho jedného usopleného škôlkára a druhého, prechádzajúceho fázou "všade vylez a do všetkého strč ruku". Varila som TU a jedli sme TAM. Prala som pre zmenu TAM a žehlila som TU. Každý deň som vliekla niečo TAM a zase niečo odtiaľ SEM. "Sem" znamená byt na treťom poschodí bez výťahu. Mala som na krku v podstate dve domácnosti. Paráda!
P.S. Na moju veľkú ľútosť nemám z tohto obdobia takmer žiadnu obrazovú dokumentáciu. Jednoducho pred sťahovaním som zabudla natiahnuť staršie fotografie do PC. Karta bola takmer plná a kábel tak poctivo zbalený, že uzrel svetlo sveta až po sťahovaní...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára