"A tešíš sa do školy?" kladú ľudia Malému štandardnú otázku. Pokiaľ čakajú výkriky nadšenia, môžu byť sklamaní. Náš prvorodený len neurčito mykne plecami a vec je vybavená.
V tomto bode nastupuje maminka, aby pýtajúcim sa vysvetlila, že Malý nevie presne, čo má od novej situácie očakávať a že zmeny všeobecne nemá veľmi v obľube, a tak sa ku svojej školopovinnosti stavia s určitým citovým odstupom.
Citový odstup si teda ale neudržal, pokiaľ šlo o kúpu školskej tašky. Na radu švagrinej sme minulú sobotu navštívili istý obchod, aby si tam naše dieťa vyskúšalo tašku na chrbte. Ja som už predtým brázdila internetové obchody, ale predsa len sa mi v tomto prípade nechcelo kupovať mačku vo vreci. A tak sme nakráčali do spomínaného obchodu a Malému sa očká rozžiarili ako žiarovčičky. Hneď mal jasno, ktorý batoh chce a že nechce už žiadny iný. Vyskúšali sme a kúpili sme. Autíčkový, s premyslene vystuženým chrbtom a ešte premyslenejšími priehradkami. Na cenu som bola psychicky pripravená a navyše sme mali v Babke úspešného sponzora, takže tašku dostal.
Spomenula som si na slová kamarátky A., ktorá vždy vzdychala, že popri dvoch školopovinných deťoch utrpí ich rodinný rozpočet v septembri vždy vážny otras. Vyhrabala som teda doma zoznam, ktorý nám pribalili na zápise, aby som si urobila jasno v tom, čo všetko bude treba nášmu školopovinnému zabezpečiť. Prikladám ho... Keď k tomu celému pripočítame nové jesenné oblečenie a obuv (Malému stále rastie noha tempom dve čísla ročne) a rôzne poplatky školskému zariadeniu, budeme radi, keď budeme radi.
Náš drahý školáčik je skutočne drahý!
...môžem niečo iné ako závidieť tieto starosti? (Nevraviac o tom, že aj tie výdavky by som s nadšením vymenila.)
OdpovedaťOdstrániťNo hlavne nech vlastno-vkusne vybratý batoh pomôže malému prekonať obavy z nového ;-)
Ahoj, žijete?
OdstrániťAni ja by som tieto starosti nemenila. Keby tak ostalo len pri nich, život by bol brnkačka, no nie?
Malý v zásade veľké obavy nemá, svoj nástup do školy vlastne ani nijako nerieši. To len ja si potichu v sebe(súc zaťažená profesionálnou deformáciou)kreslím občas divoké scenáre. A dobre, že človek nevie, čo ho v budúcnosti čaká. Tak ostáva našťastie len pri starostiach so školskými pomôckami...