utorok 24. júla 2012

Čo s načatým dňom?

Pokiaľ to ide, trávime väčšinu dňa vonku. Deti sú na to zvyknuté. Ak z nejakých príčin musíme ostať doma, už po hodine mám nervy v háji a z domácnosti chliev. 
Najlepšie je vypustiť oboch divochov na voľné priestranstvo a robiť "len" pedagogický dozor. A tak vymetáme všetky dostupné ihriská, parky, vodné a trávnaté plochy. Ak sú aj nedostupné, neodradí nás to. Odvezieme sa autom a najnovšie je hitom sezóny aj hromadná doprava. Slečna po ceste električkou ani nedýcha a na každej zastávke hlási: "Ese!" (rozumej "Ešte!") Zjavne má pocit, že treba do stroja hodiť ďalšiu mincu, aby sa dal do pohybu... Mimochodom, cesta autom s našou Slečnou je tiež o nervy. Len čo zbadá vonku kúsok trávy, alebo nebodaj nejakú preliezku, otrčí malý ukazovák a nástojčivo začína vykrikovať: "Tááám! Tááám!!!" Umlčí ju väčšinou buď prísľub nejakej zaujímavej akcie v budúcnosti, alebo prozaickejšie - keks. Najobľúbenejšou outdoorovou disciplínou je hádzanie šutrov do vody - je jedno, či do jazera alebo do kaluže. Ak deti odtrepem k vode, sú schopné do nej aj hodinu metať kamene, kamienky a balvany...
Režim dňa je v súčasnosti nasledovný: vstávame okolo 6.30, cca o deviatej sme už vychystaní na odchod (a vyzbrojení jednak náradím do piesku, bez neho ani na krok, a jednak zásobou jediva, lebo našim sarančatám sa vonku trojnásobne zrýchľuje metabolizmus). Vraciame sa okolo 11.15, aby sa potomkovia hneď vrhli na polievku, uvarenú ešte pred odchodom z domu. Slečna zaspí okolo dvanástej, Malý má povolený prístup k počítaču a maminka má hodinu a pol na to, aby dovarila druhé a rýchlo zrelaxovala. Slečna sa budí medzi 13.30 až 14.00. Poobedie je dlhé-predlhé. S pribúdajúcim časom mi priamo úmerne klesá výkonnosť. Situáciu zachraňuje hlava rodiny, vracajúca sa z práce zväčša pred piatou. Aj tak je do večera ešte ďaleko a kým konečne udrie ôsma, vláčime obaja jazyky až po kolená. Deti sú väčšinou stále ešte vitálne a plné elánu. Kde sa v nich berie toľko energie, nevedno. Našťastie, cca o 20.45 sú už obaja v ríši snov. Piánko dožijeme deň tak do pol jedenástej a ja dopadnem do perín už spiaca.
A toto je náš dnešný úlovok:
      Malý mi poctivo vonku nosí kvietky. Pekné od neho.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára