streda 28. septembra 2011

O našom samaritánovi

Dnes náš škôlkár spolu s kolektívom absolvoval výlet do ZOO. Tešil sa na to už niekoľko dní. A tak dnes ráno vyfasoval ruksačik s piťkom, Brumíkom, banánom, pršiplášťom a vreckovkami a odkráčal.
Prvý šok som zažila, keď som na neho čakala po výlete pred škôlkou. Idú si škôlkári, idú, už vidím aj známu malú blonďavú hlavu. Ale počkať, prečo vidím blond háro? Mala by som vidieť modrú šiltovku! Nuž, dieťa je bez čapice. Prizriem sa lepšie a obídu ma mrákoty. Náš syn má na sebe tepláky. Tie škôlkárske na prezlečenie. S vydutými kolenami a na každom záplatu... Ostatné deti cupkajú spôsobne oblečené, len náš Malý vyzerá ako od kontajnerov. V jeho skrinke poslušne ležia nohavice aj šiltovka. Do škôlky prišiel nejaký čas pred odchodom, takže sa prezliekol. V čas odchodu sa už nepreobliekol naspäť. Ach jaj!
Druhý šok mi spôsobila pani učiteľka, ktorá ma informovala o tom, ako Malý dnes zaskakoval opatrovateľskú službu. Vysvetlím.
V triede je aj jeden chlapček, ktorý je rečovo i mentálne také dva roky pozadu. Náš syn sa s ním aktívne kamaráti. Podozrievam ho z toho, že je to z jeho strany priateľstvo "na istotu", čiže sa necíti byť ohrozený. Naopak, práve on má v tomto vzťahu navrch a je tak vo výhode (zatiaľ to však nijako nezneužil, musím povedať). No ale dnes pocítil aj druhú stranu mince. Spolužiak M. totiž v ZOO žalostne bedákal, bál sa zverov i umelých dinosaurov a nedal sa utíšiť. A tak sa náš Malý podujal ho utešovať. Vzal ho za ruku, celý čas ho držal a snažil sa mu vysvetliť, o čo ide:
"Hovoril som mu, že to nie sú naozajstné dinosaury, len také akože, ale on aj tak stále reval. Pýtal sa dokola, či pôjde domov."
Učiteľka mu bola nepochybne vďačná, pretože ako sa mi neskôr zverila, nebyť nášho syna, nevie, ako by to zvládli... No páni, to je šok! Dieťa, čo doteraz samo potrebovalo dozor a útechu takmer vo všetkom, sa zrazu samo stáva dozorom i utešiteľom. Bola som takmer dojatá.
Inak, myslím si, že tento zážitok prekryl aj ostatné, pretože keď som sa snažila z Malého vypáčiť, čo ešte videl okrem ziapajúceho M., dozvedela som sa, že na začiatku boli kozy, opice strašne smrdeli a najviac sa mu páčili asi levy...
Napriek tomu, že vyzeral ako bezdomovec, príjemne ma prekvapil. Ani som nemala to srdce hrešiť ho za neprezlečené tepláky.

1 komentár: