Snažila som sa o to, aby Malý svoju týždennú "maródku" využil zmysluplne. V jeho prípade je to problém. Tvrdošijne odmieta aktivity, ktoré majú aj iný, ako zábavný charakter (spoločenské hry, maľovanie, vystrihovanie). Napriek tomu som to skúsila.
Našla som niekoľko internetových stránok s pracovnými listami pre predškolákov. Vybrala som sadu tých najvhodnejších a vytlačila som ich.
"Zlatko, poď, urobíme si spolu nejaké pracovné listy ako v škôlke," lákala som ho prvý deň, keď Slečna doobeda zaspala. Vzpieral sa a to rezolútne.
"Tak vieš čo?" úlisne mením taktiku, "zahrajme sa na škôlku. Ty budeš akože pán učiteľ, plyšáky budú škôlkári a budú robiť pracovné listy. Ty im budeš pomáhať, keď niečo nebudú vedieť." Nadšene súhlasil. Blažená detská prostota.
A tak vždy po jednom vyvolával plyšáky, vydával im patričné inštrukcie a ja som ich, držiac ceruzku v labe dotyčného zvera, plnila. Niekedy plyšoví žiaci "nevedeli", inokedy už "nevládali", a tak pán učiteľ makal za nich. Často ho to tak chytilo, že vyvolaný plyšový tvor ani nedostal šancu, keďže pán učiteľ s chuťou vyplnil pracovný list sám.
Takto sme denne vyplňovali 6-8 listov, na moju veľkú spokojnosť. Tak napríklad:
doplniť chýbajúce časti vláčiku...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára