Po ceste z ihriska:
Malý: "Dnes sme s jedným dievčatkom museli ísť sami, no vieš, tak, tak a tááák." (Všetky "tak" doprevádzal významným cikcakovým šermovaním prstom vo vzduchu.)
Ja: "Kde? Keď ste boli vonku?"
Malý: "Niééé. Išli sme tak, tak a potom dolu tááák."
Ja: "Aha, takže v škôlke?"
Malý: "Áno!"
Ja: "Z triedy?"
Malý: "No áno!"
Ja: "A prečo ste museli ísť sami? Ostatní išli inou cestou?"
Malý: "Ale nie, ostatní boli v triede."
Ja: "Aha, tak len vy dvaja ste išli niekam sami?"
Malý: "Jasné."
Ja: "A prečo?"
Malý: "No vieš, pani učiteľka nás poslala."
Ja: "Aha, mali ste niečo niekam odniesť?"
Malý: "Zápisník."
Ja: "A kam ste ho odniesli?"
Malý: "Do inej triedy."
Konečne som sa dopátrala pravdy. To, čo sa dalo povedať jednou vetou, u nás vyšlo na päťminútový dialóg...
Perlička na záver:
Ja: "A vieš ako sa volalo to dievčatko, s ktorým si mal ísť?"
Malý (dosť pohoršeným tónom): "No to ja neviem!"
Jasné. Dievčatká sú mu zatiaľ úplne fuk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára