Dnes bolo krásne a teplo, ideálny čas na venčenie potomstva. Veru sme to aj využili, lebo doma je to hra o nervy: Slečna odmieta ohrádku a robí psie oči na každého, kto sa mihne okolo, len aby ju niekto vylovil a dovolil jej zňuchávať po byte. Malý je stelesnená nuda a ak chytí vymýšľaciu slinu (ako dnes), väčšinou to končí zvýšeným hlasom a namastením malej zadnice (ako dnes). Preto pobyt vonku je vždy lepším riešením, hoci tiež nie vždy ideálnym (ako dnes).
Vybrala som sa s deťmi pred obedom na ihrisko. Slečna cupká za jednu ruku, ale čoraz častejšie sa púšťa a urobí samostatne zopár krokov. Okrem toho klasika: zbiera všetko, čo ju na zemi zaujme, cez kamienky, drievka, šišky až po špaky a vo väčšine prípadov má silné nutkanie všetok humus pchať do pusy. Malý tiež zbiera šutre a palice (po kom majú tie deti onú zberateľskú vášeň, nevedno), rýpe sa v prachu a v piesku.
Nuž a dnes zrazu vyletel z pieskoviska ako čertík z krabičky a spustil rev: "Maminkááá, maminkááá!" Letí ku mne a otŕča pieskové ruky. Vo vyľakanej mysli sa mi prehralo zopár hrozných scenárov: porezal sa alebo sa pichol odhodenou ihlou... "Čo sa stalo?" vyzvedám sa napätá.
"Maminkááá, mne strašne smrdia rukyyyy!"
No, aj tento scenár sa mi mihol v mysli a ukázalo sa, že to bola trefa do čierneho. Na naše ihrisko majú psy zakázaný vstup a kupodivu sa to aj rešpektuje. Mačkám sa však vstup zakázať nedá. Už dávno sa nestalo, žeby si nejaká zatúlaná blchaňa odskočila do pieskoviska, ale riziko tam napriek pomerne solídnej údržbe vždy je. Nuž, lepšie ako feťácka ihla, ale inak nič moc.
Skontrolovala som vreštiacemu dieťaťu ruky a žalúdok mi skoro krkom vyliezol. Nakázala som Malému, aby po a) hneď prestal skučať a po b) aby nič nechytal, kým prídeme domov. Išiel domov ako skormútený tyranosaurus rex s natiahnutými paprčkami a roztiahnutými páchnucimi prstami.
Doma sme začali očistnú procedúru. Oblečenie do špinavého a dieťa do vane. Ruky vydrhnúť mydlom, nechty kefou. Mala som pocit, že to bude stačiť. Nestačilo. Preklínala som v duchu všetky túlavé mačky a Malý do toho zhrozene skuvíňal. Nepochybne mal pocit, že mu ruky ostanú smrdieť naveky. Drahý po mne prebral štafetu a dal sa synovi drhnúť horné končatiny alkoholom a octom. Naveľa to zabralo. Malý mal dlane ako rašpľu, ale aspoň nesmrdeli. Poslednou bodkou bolo čistenie podrážok na teniskách.
Vonku sme boli dvadsať minút. Dieťa sme drhli pol hodinu. Na nudu sa sťažovať nemôžeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára