O Malého boľavom zube som písala tu. Len čo som ten príspevok v ten večer dokončila, vyliezol Malý z izbičky a znova sa sťažoval na boľavý zub. Pôvodne sme boli odhodlaní vydržať až do návratu z dovolenky, ale ešte v ten večer sme svoje rozhodnutie prehodnotili. Na druhý deň som teda znova začala žhaviť telefónnu linku v snahe vypátrať súkromné centrum, ochotné ošetriť nášho potomka ešte v ten deň, prípadne na druhý deň, čo bola naša posledná možnosť pred dovolenkou.
Na tretí pokus sa mi zadarilo. V piatok poobede som teda vypravila mužskú časť našej domácnosti na dobrodružnú výpravu za ošetreným zubom. Priznám sa, že celkom alibisticky (som predsa kojaca matka) som túto nemilú povinnosť hodila na Drahého. Bolo to odo mňa hanebné, pretože som potichu tušila, že to dopadne tak, ako to dopadlo...
Vrátili sa o pár hodín - Malý vyrevaný, Drahý na mŕtvicu. Myslím, že môj manžel nebol v ten okamih ďaleko od rozhodnutia svojho syna vydediť. Z líčenia som sa dozvedela nasledovné: Centrum je fajnové. ("Mala si to vidieť! Ponúkli mi kávu a Malému džús. Všetci boli strašne milí a ochotní!" Odvetila som niečo v tom zmysle, že za to, čo zaplatili, im mali ponúknuť rovno aj večeru.) Pán doktor bol tiež milý a ochotný. Milo a ochotne dieťa prezrel, inkriminovanú časť chrupu mu umŕtvil a dieru vyvŕtal. Dovtedy ešte náš syn spolupracoval. Akonáhle však pán doktor pristúpil k bodu dva, čiže vyčistiť kanáliky a vzal si na to dlhú ihlu, v malom zbabelcovi sa voľačo vzpriečilo a zasekol sa. Reval, kričal, hrýzol a nenechal na seba siahnuť. Nepomohlo nič, ani sľuby, ani výhražky. Táto hystéria trvala pomerne dlho, kým všetci milo a ochotne neskonštatovali, že to nemá cenu, milo a ochotne nám naúčtovali za polovičný výkon trojcifernú sumu a dieťa poslali domov s rozvŕtaným chrupom. Myslela som, že ma porazí. Len neviem, z čoho viac - či z predstavy, že ideme na dovolenku s nedokončeným zubom, z toho, že to celé budeme musieť absolvovať ešte raz, alebo z nehoráznej cifry, o ktorú sme boli z ničoho nič ľahší. Malý dostal embrago na sladkosti a hoci väčšinou som u nás za ježibabu ja, tentoraz je to Drahý, kto je nekompromisný. Musel to byť drsný zážitok.
Napriek obavám dovolenka dopadla dobre - Malý fňukal akurát po jedle, že ho to omína, ale keď si zuby vyčistil, bolo dobre.
Premýšľali sme, čo ďalej. I uzhodli sme sa, že si nenecháme rodinný rozpočet ruinovať súkromníkom, keď tú istú robotu (a obávam sa, že s rovnakým cirkusom) môže urobiť aj zmluvný odborník. Volala som teda z dovolenky sa navrátivšiemu dentistovi, ktorý ma informoval, že škôlkárov neošetruje. A bola som tam, kde aj na začiatku. Naveľa som sa konečne dopátrala detskej obvodnej zubárky, ktorá bola ochotná nás objednať, najprv ma ale veľmi slušným a elegantným spôsobom zjazdila, že s deťmi sa chodí na prehliadky ešte predtým, než ich voľačo začne bolieť. Mala pravdu. Nuž, ale podstatné je, že začiatkom septembra ideme dovŕšiť začaté dielo a tentoraz sa Drahý zašprajcol, že jemu už stačilo. Verím mu. Pôjdem ja a už teraz mám z toho husiu kožu. Bude to horor. Hilfe!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára