streda 3. augusta 2011

O nepoučiteľnosti

Než som sa stala rodičkou, mala som o výchove detí veľmi jednoznačnú (a hlavne veľmi naivnú) predstavu. Zásady a smerovanie pravdaže ostali rovnaké, akurát prostriedky a metódy ich uplatňovania sa menia. Nič nie je čierno-biele. Taktika a stratégia sa mení podľa povahy, veku a momentálnej úrovne chápania. Lenže niekedy nefunguje ani to. Nikdy by mi nenapadlo, že deti môžu byť nepoučiteľné
Náš prvorodený ma v tomto smere privádza do zúfalstva. Sú činnosti, ktoré opakuje dokola napriek tomu, že je o ich nevhodnosti dobre informovaný (a to nielen verbálne, ale aj ručne-stručne). Medzi tieto aktivity patrí najmä kreslenie fixkami po čomkoľvek, rozcapkávanie plastelíny na ľubovoľný povrch a lepenie žuvačky na nábytok. Nepomôže upozorňovanie, vysvetľovanie, zvýšený hlas, ani sankcie. Nepomôže ani tzv. "kreatívny prístup" ("Chce sa ti kresliť fixkami, zlatko? Ak to na teba príde, tu máš veľký arch papiera, kresli si tam." Lenže zlatku sa nechce kresliť fixkami na papier. Má mocnú túžbu zistiť, ako sa bude farba správať na podlahe, nábytku, parapetnej doske a na prestieraní. A kreatívny prístup je v kýbli.) 
A tak zúrivo zoškrabujem zvyšky zaschnutej žuvačky zo stola a uvažujem, v čom je problém. Čo sa tomu decku asi odohráva v hlave, než to ide urobiť zas a vie, že za to schytá? Tak buď mu to vôbec nenapadne, čiže naše snahy idú jedným uchom dnu a druhým von. Alebo mu to aj napadne, ale je mu jedno (tejto možnosti celkom neverím. Komu by bolo jedno, že naňho matka bude zas hulákať a oháňať sa mu po zadku?!) Alebo si aj uvedomuje, čo ide urobiť, ale pokušenie je skrátka mocnejšie. Asi ako keby som fajčiarovi vysvetľovala, že cigarety sa používajú na čistenie uší.
A tak najschodnejšou cestou je asi obmedziť mu prístup k nástrojom páchania týchto skutkov. Fixky má odložené a kresliť si nimi môže len na požiadanie a pod dozorom. Plastelínu mu Drahý v záchvate zúrivosti mrskol do koša, takže tu niet čo riešiť. No a na žuvačky bolo uvalené embargo.
Keby mi toto niekto vylíčil pred pár rokmi, pomyslela by som si voľačo o rodičovskej neschopnosti. Veď predsa nie je možné, aby dieťa nepochopilo, ak sa mu vysvetlí, upozorní, prinajhoršom potrestá. Hmm, možné to je. Tak neviem...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára