A je po dovolenke. Ubehlo to veľmi rýchlo, hoci posledný deň na mňa už doliehala únava z celého týždňa a nebránila som sa myšlienke, že ideme domov. Napriek tomu hodnotím našu prvú akciu vo štvorici ako mimoriadne úspešnú.
Počasie: Prialo nám. Bol to prvý skutočne letný týždeň. Na horách síce nebola horúčava (čo neľutujem), ale slnko svietilo každý deň a na výlety, okúpanie a zmrzku to úplne stačilo.
Balenie a cesta: Napriek mojim obavám Drahý skutočne všetko do auta dostal a ešte by sa dalo voľačím vypchať medzery. Zabudli sme vziať jedine malý ruksak a kábel na foťák, ale nebolo to životu dôležité (zopár najnutnejších vecí sa zmestilo aj do vaku na nosiči a stoštyridsať fotiek je nakoniec dosť). Slečne by stačilo vziať o polovicu menej oblečenia, zato chlapom by sa bolo zišlo ešte jedno čisté tričko navyše. Cesta tam bola bez problémov, obe deti boli nadšené. Cesta späť bola horšia, pretože a) bolo teplo, b) išli sme poobede a únava bola väčšia. Poslednú hodinku Slečna vytrvalo fňukala a ja som jej postupne v trojminútových intervaloch strkala do rúk všetky použiteľné veci z auta, vrátane puzdra na doklady a krabice s vreckovkami. Prežili sme.
Ubytovanie: Vedeli sme presne kam ideme, takže v tomto smere nás neprekvapilo nič. K dispozícii bola spálňa s manželskou posteľou a obývačka s rozkladacím 1,5 lôžkovým gaučom. V spálni sa pohodlne rozvaľovali chlapi a ja so Slečnou sme sa uskromnili na gauči. Musím podotknúť, že to normované 1 lôžko zabrala moja dcéra a 0,5 lôžka ja. Bolo treba niekoľkokrát za noc sa posadiť a počkať, až sa Slečna milostivo dovrtí a vyberie si miesto na spánok, ja som potom do zvyšného minipriestoru nasúkala svoje XL telo a snažila som sa zaspať. No, táto časť dovolenky bola tak trochu tienistá. Už aj preto, že deti svorne vstávali pred šiestou...
Program: Na veľkú turistiku to nebolo. Medzi spánkami nášho batoľaťa sme mali tak dve-tri hodinky, stihli sme akurát tak vybehnúť do lesa, k potoku, do jaskyne, na ihrisko a očľapkať sa v termálnej vode (teda chlapi sa čľapkali: Slečnu som ešte do verejného bazéna nechcela namočiť a ja som namiesto kúpania celý týždeň popíjala urologický čaj. Takže tak. Netreba ma však ľutovať, nie som kúpací typ a verejné namáčanie mi nechýbalo.) Hluché miesta sa dali vyplniť detským kútikom a požičanými rozprávkovými dévédéčkami. Bol to síce piánko program oproti tomu, na čo sme bežne zvyknutí, ale na pobyt s dvoma malými deťmi to bolo akurát.
V zdraví sme to prežili a boli sme spolu v krásnom prostredí za nádherného počasia. Výborné!
A teraz zopár obrázkov na pokochanie. Tak smelo koch-koch!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára