O prípravách

Počasie vonku naznačuje, že leto už skončilo. A my ideme v nedeľu na dovolenku...

Keďže sme väčší priatelia lesov a hájov než vodných tokov, ideme sa rekreovať do našej obľúbenej destinácie - do Jánskej doliny. Milujem tento stredoslovenský kút a pokojne tam budem tráviť každú dovolenku. Radšej x-krát na krásne overené miesto ako experimentovať a riskovať sklamanie. A hoci sme tam už boli veľakrát, ešte stále nemám pocit, že to tam máme komplet prebádané.

Tento rok to však na veľké expedície nevyzerá. Rozhodne nie s deväťmesačným batoľaťom. Premiérovo ideme niekam ako štvorčlenná rodina a mňa už niekoľko dní naplno zamestnávajú prípravy. Dokonca by sa dalo povedať, že dostávam cestovnú horúčku. V debilníčku mám už napísaný predbežný zoznam životu nevyhnutných vecí a v hlave to kvantum balím a premýšľam, ako to všetko natrepeme do nášho Renaulta, hoci je aj kombi. Asi budeme potrebovať menší kamión... Veď stačí, ak naložíme opachu - kočík a polovica kufra je zaprataná. Drahý sa síce tvári suverénne a rozšafne tvrdí, že stačí na kopu naložiť všetko, čo chceme vziať a on to už do auta naskladá, ale neviem, či si neverí až príliš. Keď sme chodili iba s Malým, bolo k dispozícii prakticky aj celé zadné sedadlo. Teraz budú vzadu DVE sedačky a navyše náš najmladší rodinný príslušník bude zrejme potrebovať najviac vecí. 

Už som sa zmierila s tým, že Malý pravdepodobne viac využije gumáky ako kraťasy, ale o to je to balenie horšie. Čo ak bude chladno celý týždeň? Potrebujem pre deti nielen rezervu, ale hlavne pre Malého aj rezervu rezervy. Už ho vidím, ako sa hneď prvý deň vyváľa v blate...

Každopádne sa však na zmenu prostredia teším. Dúfam, že napriek neprajnému počasiu bude naša výprava úspešná!