Teplo je, teplo!
Osobne som vždy mala radšej zimu ako teplo. Keď vám je zima, prikúrite si, oblečiete si o dve vrstvy viac, dáte si horúci čajík a dobre je. Ale čo keď je vonku 34 stupňov a váš podkrovný byt sa mení na predpeklie? Neznášam ten smradľavý upatlaný pocit spoteného tela, či už vlastného alebo iného. A to ešte ak je treba vyjsť na rozhorúčenú ulicu, nechať si pražiť na hlavu nemilosrdné slnko a nemôcť sa sústrediť na iné, ako len na pramienky potu, ľubovoľne stekajúce po lepkavom tele, na takmer neustály smäd a na podozrenie, že mozgové závity zmäkli a odmietajú fungovať.
Avšak odkedy sa v našej rodine vyskytli deti, som ochotná pripustiť, že leto má niečo do seba. Pamätám si, ako som v zime vzdychala, keď bolo treba navrstviť seba a dve deti, aby sme o dvadsať minút premrznutí na kosť futašili domov a absolvovali rovnako zdĺhavú vyzliekaciu procedúru. A to nehovorím o chlade, mraze, vetre a zrážkach rôzneho typu, ktoré nám nezriedka znemožnili prechádzku nadobro. Teraz je to jednoduché - tričko, kraťasy, sandále na bosé nohy (Slečna zatiaľ tento krok môže preskočiť), namastiť, čapice na malé hlavy a ideme. Za desať minút sme vychystaní - paráda!
A inak si pomáhame, ako sa dá: v byte máme v jednej izbe klimatizáciu, ale s tou narábam opatrne, lebo nie je nič vražednejšie, ako nechať chladný vzduch fúkať na dve malé spotené a sporo zavlasené lebky (Malý má letný 6mm strih a Slečne jej chabý porast ešte figu pomôže). Na terase je nafúkaný bazénik, ktorý Malý rád využíva. Slečnu často nechávam prevetrať sa len v plienke, prípadne úplne naholo a šťastnejšieho dieťaťa vtedy niet. Do bazéna ju ešte nestrkám, ale občas jej cez deň opláchnem tváričku a končatiny, čomu sa veľmi teší.
A ja si doprajem aspoň vlažnú sprchu a premýšľam pritom, prečo sa v tom horku neotápa na tele aspoň časť tukovej vrstvy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára