V profile mám napísané, že obľubujem literatúru faktu o druhej svetovej vojne. Toto obdobie dejín ma fascinuje už dlhé roky. Neviem celkom presne vysvetliť prečo. Sčasti za to môže moja láska k histórii ako takej (mám z nej aj štátnicu, to je láska, že?), ale tento konkrétny úsek ľudských dejín je skrátka magnetický. Nemyslím si, že mi špecificky učarovali morbídnosti holokaustu, ani dômyselné vojenské operácie. Ide asi skôr o to, že sa tu v relatívne krátkom časovom úseku udialo toľko neuveriteľných vecí na rôznych úrovniach s takými absurdnými následkami. A možno aj to, že celá problematika je jednoducho neobsiahnuteľná a v každej knihe alebo videodokumente sa dozviem zas niečo nové, prípadne doplňujúce k celkovému obrazu.
A tak sa čas od času znova vraciam k svojmu koníčku. Výdatne ma v ňom podporuje môj rovnako knihami posadnutý súrodenec, ktorý využíva každý sviatok na to, aby obohatil moju domácu zbierku o ďalší vzácny kus. Samozrejme v zmysle hesla: "Na knihách sa nešetrí." Štedrý brat.
Lenže odkedy mám rodinu, respektívne odkedy mám deti, stáva sa z môjho záujmu Pandorina skrinka. Skrátka, odkedy som porodila svoje prvé dieťa, preplo mi v materinskej hlave a všetky tragédie, ktoré zahŕňajú deti, prežívam veľmi osobne. Ignorujem všetky aktuálne správy o týraných, nezvestných a zranených deťoch. Je mi po nich zle. Podvedome totiž všetko filtrujem cez vlastnú rodinu: Čo keby sa niečo takého stalo mojim deťom? Ako by im bolo? Ako by bolo mne? A je mi nanič.
Lenže čítajte alebo pozerajte v takomto stave niečo o druhej svetovej vojne, kde sa to osobnými tragédiami len hemží, deti nevynímajúc? Musím si preto informácie dávkovať veľmi opatrne a niektoré veci jednoducho vynechávam, lebo inak mám problém to rozdýchať. Rozdelenie rodiny, hlad, chlad, vysťahovanie, strach, neistota... Aké by to bolo, keby sme žili vtedy? Ako dobre, že nežijeme!
Nuž, aj toto urobí s človekom materstvo. Na niektoré veci vám dušu nastaví na takú citlivosť, že aj jemné pichnutie špendlíka pocítite ako bodnutie nožom. Zaujímavé.
Mám požičanú knihu o hone na vojnových zločincov. Teším sa na ňu, ale asi to bude zas beh mínovým poľom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára