Slečne sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Žiaľ, ešte stále platí, že jej rozumejú len najbližší príbuzní a ostatní potrebujú tlmočníka. Tak schválne, čo je to: "Hijo pí" ?
Najviac sa berie rečniť pred spaním. Šľahnúť ma ide. Namiesto toho, aby potichu čakala na Morfeovo náručie, dáva sa diskutovať na rôzne témy. Napríklad dnes. Uložím ju, zhasnem, pomodlíme sa, zaspievame si, dáme si dobrú noc a potom to začne:
"Simaaaa! Brrrrr!"
"Už som zatvorila okno, nebude ti zima. Spinkaj."
"Hašuš cem."
"Vankúš si si pred chvíľou vyhodila z postieľky."
"Ano, cem!" (Vstávam a podávam jej vankúš.)
"Dyku nyje."
"Tak si daj deku nabok, keď ju nechceš a spi."
"Maminke haha."
"Nepôjdeš spať k maminke, každá máme svoju posteľ. Spinkaj už."
"Hoje macku mam."
"Áno, mačka je hore a spí. Aj ty už konečne spi."
"Macku cem."
"Ticho!"
"Pisimsi macku."
"Nepôjdem ti teraz po byte zháňať mačku a DOSŤ!!! SPI!!!"
Po chvíli ticha: "Pim... Pim... Pinkam...."
"Keď spinkáš, tak nerozprávaj a už TICHOOO!" Rozhodla som sa akýkoľvek ďalší pokus o nadviazanie rozhovoru bojkotovať. Lenže dieťa je neúnavné:
"Pinku mam... Pinku mam... Sikam!"
"Áno, plienku máš a môžeš do nej cikať!"
"Takať nyje. Fúúúj!" (Zopakované trikrát, kým sa neozvem.)
Konečne je z postieľky počuť len funenie, ako Slečna dvadsaťkrát mení polohu. Potom tiché "žuch", ako z postieľky letí vankúš aj deka. Napokon sa dieťa prestane hmýriť. Leží v prázdnej postieľke na holej plachte, nezakrytá - ako každú noc. Celé to trvalo 25 minút.
Mimochodom, hijo pí = ujo spí...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára