Ako som správne predpokladala o pár príspevkov nižšie, náš život opäť dostal pevnú štruktúru. Dni lenivo plynú a neraz sa podobajú ako vajce vajcu. Po všetkých vzrúšach predsviatočného a medzisviatočného obdobia však teraz na stereotyp nefrflem. Naopak, mám pocit, že má na moju nervovú sústavu blahodárny upokojujúci účinok.
Náš bežný deň vyzerá teda približne takto:
Oficiálny budíček je o 6.45 (Malý je v tom čase už väčšinou dobrovoľne hore a Drahý sa šľachtí v kúpeľni. Slečna zväčša vstáva zároveň so mnou.) Do 7.40, čo je čas odchodu z domu, stihnem urobiť deťom aj sebe raňajky, Malému desiatu, nachystať školákovi čisté veci na oblečenie a skontrolovať mu školské veci, nahnať protestujúce potomstvo, aby sa najedlo, umylo a prezlieklo. Po tom, ako odprevadíme Malého do školy, dáme si so Slečnou obvykle malú prechádzku (momentálne máme vyhlásený 2. kalamitný stupeň, takže o sneh nie je núdza) a zastavíme sa v obchode. Doma si urobím kávu (svetlý bod) a Slečna zblajzne druhé raňajky. Potom sa hráme (čítame si knižky, modelujeme z plastelíny, hráme sa s plyšákmi a bábikami, pozeráme Spievankovo) a ja sa snažím medzitým trocha upratať a navariť. Pokiaľ to počasie dovolí, ideme ešte na chvíľu von. O 11.40 sa Malému 3x do týždňa končí vyučovanie, a tak ho cestou z prechádzky vyzdvihneme a ideme sa domov najesť. Dva razy v týždni sa vyučovanie končí o 12.35, čo znamená, že Slečna sa už najedená uloží spať a ja som nútená nechať ju spiacu samú doma, kým skočím po Malého. Slečna spí cca od 12.15 do 14.00 plus mínus. Najneskôr o 14.30 ju prinútim vstať, aby nám vyšiel krok do večera. Kým mladšie dieťa spí, staršie má povolený počítač a ja sa uchyľujem k obľúbeným kratochvíľam osamote s druhou kávou (druhý svetlý bod). Neskôr sa s Malým hráme nejaké hry, kým sa jeho sestra nezobudí. Poobede ideme všetci opäť von. Po návrate si Malý robí úlohy a potom sa tu motáme spoločne do času, kým príde Drahý z práce (okolo 17.00) - môj tretí svetlý bod. Sily sa tak trochu rozložia, ale do 20.00 je ešte ďaleko. Čas trávime rôzne, ale čím bližšie k večeru, tým viac vyhliadame k poslednému svetlému bodu dňa - keď sa deti chystajú spať. O 20.00 lezú do vane, pred pol deviatou sú v posteli a o 21.00 je u nás väčšinou už slastné ticho.
O žiadne vzrúšo momentálne nestojím. To jediné, čo nám čerí domácu hladinu je počasie, ktoré sa snáď úplne zbláznilo. Sype a sype a fúka a mrzne. "Hore brehom, dole brehom, zapadla mi chajda snehom...", ale k tomu sa snáď dostanem v najbližšom príspevku aj s patričnou fotodokumentáciou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára