Počasie sa tejto zimy s nami vôbec nebabre. Už nám doprialo snáď všetko.
Pred Vianocami snehová nádielka. Tá sa tesne pred sviatkami roztopila, aby ráno pred Štedrým dňom opäť nasnežilo. Večer pred Štedrým dňom do toho napršalo a v noci to zmrzlo. A tak kým si naše príbuzenstvo v Nemecku užívalo neuveriteľných plus pätnásť, u nás to pripomínalo Andersenovu rozprávku. Všetko sa to lesklo a kĺzalo. Zo všetkého horizontálneho viseli cencúle a stromy pripomínali zo skla vyrobený gýč. Pre šoférov nočná mora.
Okolo Silvestra zas príjemných plus desať. Slniečko svietilo a vo vzduchu bolo takmer cítiť jar. Pred pár dňami prituhlo a včera snežilo (deti boli tri razy vonku a vyčíňali ako zmyslov zbavené. Trikrát som všetko sušila a zotierala na chodbe mokré šlápoty.) Nuž a dnes tri stupne nad nulou a všade nechutná čľapkanica. Nebolo kam stúpiť, kanály nebrali a všade stálo niekoľko centimetrov vody. Cesta ráno do školy nám trvala dva razy toľko, pretože na to, ako sa nebrodiť po členky v ľadovej kaši a zachovať Malému suché chodidlá do vzdelávacej inštitúcie, bolo treba naplno využiť strategické myslenie.
Poobede sme sa zastavili u svokrovcov. Cestou tam na náš Megan zmenil na polievacie auto v akcii. Všade vody ako týždeň po potope. Deti si u Babky a u Dedka D. ešte trocha užili zvyšky mokrého snehu, aby potom vnútri zblajzli pol bábovky s čajom. "Toko sihuuuuu!" nadchýnala sa Slečna (vraj "toľko snehuuu!")
Nuž a večer po kúpaní sa druhorodená započúvala do klopkania na strešné okno a vyhlásila s nadšením: "Sinsi!" (sneží).
"Nie zlatko, to prší..."
"Pesí," opravila sa Slečna už menej nadšene. Ani ja nesálam nadšením. Vôbec netuším, čo ma čaká ráno pri pohľade z okna!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára