pondelok 28. januára 2013

Sám doma

Malého skosila nádcha. Nič vážne, ale dosť na to, aby sedel pekne v teple a prelieval sa zázvorovým čajom s medom. 
Keďže bude mať na jar sedem rokov, trúfame si ho občas za istých okolností nechať doma samotného. A tie okolnosti nastali napríklad včera doobeda. Malý ostal v teple domova sám a bez protestov tak trištvrte hodinu. Po našom návrate sa tajuplne usmieval, čo neveštilo nič dobré.
"Nachystal som zatiaľ ockovi desiatu," pochválil sa prvorodený a ťahal ma do kuchyne. Na linke som našla toto:
Dojalo ma to. Odporučila som potomkovi, aby z chleba odstránil bobule hrozna (fotené až po tomto úkone), pretože hrozno sa k tomu veľmi nehodí. No to som netušila, že hrozno by vlastne nebolo to najhoršie, čo neboráka ocka k salámovému chlebu ešte čakalo...
"A to nevieš, čo je vnútri," nadšene sa chvastal Malý ďalej a ja som stuhla. Nechala som si teda so zatajeným dychom predviesť, čo sa nachádza pod prvou vrstvou.
"Je tam syr, salám, Lučina, cibuľka a MEDÍK..." vyratúva dieťa pyšne. Potom sa vráti k hornej vrstve: 
"A medíkom som prilepil aj ten salám," predvádza mi svoj výtvor. Odliepa jedno koliesko z chleba a za ním sa ťahá tenká lepkavá nitka medu. 
Prichádza Drahý. Malý ho rovnako nadšene informuje o svojom nezištnom počine. Drahému úsmev pomaly hasne z tváre a ja sa potichu veľmi dobre bavím. Čakám, čo príde. Bude to drsný test otcovskej lásky...
Ocko obstál. Pod radostným synovým dohľadom do seba pomaly súka pripravený pokrm. Už sa síce neusmieva a keď to dieťa nevidí, zúfalo gúľa modrými očami, ale zjedol a pochválil. Potom jemne udelil synovi ponaučenie o vhodnej a nevhodnej kombinácii potravín. Synček chápal a jeho city ostali nezranené. Drahého tráviace ústrojenstvo tento atak prežilo bez úhony.
Mám rada svoju rodinu!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára