streda 26. októbra 2011

Óda na jeseň

Mám rada jeseň. Každé ročné obdobie má síce svoje čaro, ale jeseň je výnimočná. Jar a leto sú také roztopašné, jeseň je dôstojná. (A ja som nejaká poetická...) 
Na jeseň sa všetko upokojuje, tempo sa spomaľuje, z ulíc a parkov sa vytráca život. Pre niekoho možno depresívne, ale mne pohľad na mokré lavičky zapadané lístím nevadí. Naopak. Vyzerá to, akoby sa všetko vonku chystalo na odpočinok. Stromy sa vyzliekajú, chodníky sa prikrývajú. 
Aj záhrada je unavená, usoplená. Mám rada, keď sa mi vlhká zem lepí sa topánky, keď zo zošúverených listov odkvapkávajú slzičky vody. Kmene stromov sú vlhké a studené na dotyk. Rada do seba vťahujem mokrú jesennú vôňu.
Dnes sme poobede vyšli do usmokleného počasia na krátku prechádzku. Malý sa nadýchol a hovorí: "Maminka, voní to, akoby bol vonku sneh!" Potešila som sa, lebo presne vystihol moje vlastné myšlienky. Aj mne sneh vonia. Drahý sa mi smeje a tvrdí, že je to blbosť. Ale nie je. Sneh je voňavý. Aj sychravá jeseň vonia. Je krásna.
A ešte naša záhrada:

2 komentáre:

  1. Aj ja zbožňujem jeseň. Niet nad prechádzku s krpcom v kopách popadaného lístia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Miluji podzim a ráda ho fotím, tobě se fotky moc povedly.

    OdpovedaťOdstrániť