Včera som balila Malému veci k Babinke a Dedkovi V., u ktorých mal stráviť noc. Snažila som sa pohľadať slušné tričko bez fľaku a môžete mi veriť, že to bola úloha neľahká.
Svoje oblečenie si často neúmyselne dekoruje ovocím, zeleninou, čokoládou, lekvárom, čajom či zmrzlinou. Utiera si do neho mastné, zaprášené a zablatené ruky a na kolenách teplákov máva rozcapkanú plastelínu.
Slečna kráča v šľapajách svojho brata. Svoj odev si triesni telesnými tekutinami a výlučkami, pri jedle prská a šermuje rukami, takže jej oblečenie má nezriedka mrkvový, či jablkovo-banánový kolorit.
Zneuctené kusy odevu predpieram, namáčam a polievam rozličnými prípravkami, ale výsledok býva často neuspokojivý. Sú tri možnosti: a) neviem prať, b) používam nevhodné pracie prostriedky, c) moje deti sú väčší čuníci ako iné deti. Po zvážení všetkých okolností sa prikláňam k možnosti c).
V rodine z Drahého strany koluje škatuľa s bábätkovskými vecami, ktorá sa podľa potreby vždy presunie do rodiny s novorodencom. Samozrejme, vždy z balíka nejaké veci odbudnú, a naopak, pribudnú nové. Keď sa ku mne oná krabica pred Slečniným narodením dostala, bola som prekvapená, koľko vecičiek ešte pamätá nášho Malého. Obávam sa, že ja obsah tejto škatule dosť preriedim, pretože niektoré veci by som sa skrátka hanbila poslať ďalej.
Určite k tomu prispieva aj fakt, že naše deti boli obe (a Slečna vlastne ešte aj je) neuveriteľní slintáci. Sliny u nás tečú prúdom, podbradníky nedokážu takú záplavu pojať, a tak Slečnu - rovnako ako jej brata pred niekoľkými rokmi - niekoľkokrát denne prezliekam. Práčka má manévre. A napriek tomu má mnoho vecí v oblasti predného výstrihu zájdené tmavšie fľaky...
Dospelo to tak ďaleko, že Malý má v skrinke odložené jedno nové SNEHOBIELE tričko a ja sa neviem odhodlať dať mu ho obliecť. Striehnem na špeciálnu príležitosť, pretože dobre viem, že po tomto raze už dotyčný kus odevu degradujem na domáce a ihriskové nosenie.
A tak sa mi zdá, že z neho Malý asi aj vyrastie skôr, než k tomu príde. Je to na hlavu!
