Ešteže sa písaním blogu nedajú prenášať skutočné vírusy, inak by všetci láskaví čitatelia riskovali poriadnu nádchu. Som v havarijnom stave: v hrdle požiar a v nose prasknuté potrubie. K tomu nádherný chraplák á la Joe Cocker...
No ale o inom som chcela.
Predvčerom som na ihrisku stretla jednu mamičku, s ktorou sme sa už dlhší čas nevideli. Jej synček je o štyri dni mladší od našej Slečny a stretávali sme sa náhodne ešte v poradni. Teraz sme si po dlhom čase porovnali deti. Výškovo rovnaké, akurát malý T. pôsobí robustnejším dojmom. Prvý veľký rozdiel sa dal povšimnúť pri tom, ako sa deti hrali. Slečna vyliezala a zliezala z hojdacích koňov a keď vyletela ako šíp na šmykľavku, druhá mamička zalapala po dychu. Slečna totiž už ide po schodoch tak, že nohy strieda a nedrží sa pritom. Vylezenie na šmykľavku a spustenie sa dole v jej podaní odhadujem tak na päť sekúnd. Malý T. je fyzicky málo obratný: po schodoch stále lezie štvornožky, mal problém aj skoordinovať si pohyby tak, aby si nohy nasmeroval správne do žľabu šmykľavky. Vraj aj chodiť začal neskôr a v podstate je veľmi komótny.
Zato keď milý T. otvoril malú malú pusu, spadla zase sánka mne. To dieťa súkalo krásne zrozumiteľné vety, čo vety - celé súvetia! K dokonalosti mu chýbalo už iba "R". A tak sme sa so smiechom zhodli na tom, že si každý ide vlastným tempíčkom a jedného dňa na ich začiatkoch nebude až tak záležať.
To je pravda. Dnes napríklad Slečna historicky prvý raz položila opakovane otázku "Peco?"
Najprv som si myslela, že zle počujem, ale v danom kontexte to dávalo zmysel. Keď sa to opakovalo ("Bábu bezejem hane." "Zlatko, bábu si nemôžeš zobrať do vane." "Peco?") a dieťa evidentne čakalo na odpoveď, nebolo viac o tom pochýb. A tu sa znova dokazuje, ako si každé dieťa ide vlastným tempom. Malý totiž veľmi dlho otázke "Prečo?" nerozumel a ani ju dlho nekládol. Máme natočené video, keď bol o čosi starší ako Slečna a na moju otázku "Prečo?" odpovedal áno/nie, čo bolo pre neho typické. Prvá vlna "prečo" otázok prišla oveľa neskôr - mal viac ako štyri roky, keď túto otázku vôbec objavil...
Idú vlastným tempom, ale hlavne, že správnym smerom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára