Šamanstvom by som sa, zdá sa, neuživila.
Moje frivolné poznámky o privolávaní jari našli dnes svoju odplatu. Že propagačný snehový poprašok? Dnes nám naváľalo dobrých dvadsať centi a pohľad z okna naznačuje, že Perinbaba ťahá aj nočnú. Jar je teda nateraz v nedohľadne.
Nuž ale spestrenia všedných dní sa nám predsa dostalo: Malý sa ráno zobudil s vracaním. Svoj šabľový tanec zopakoval doobeda ešte dva razy a potom si zakúril. Teplo si udržoval s prestávkami tak okolo tridsiatich ôsmich stupňov, čo nie je veľa, ale zvládnuť od sestry separovaného šesťročného umrnčaného maróda a zároveň poskytovať full service jeho mladšiemu súrodencovi, tak to bola úloha "přímo nelehká".
Slečna mala z toho zážitok. Nechtiac sa stala svedkom bratovho vyprázdňovania žalúdka a celý deň o tom rozprávala: "Hacau kibika. Tak:... Poseau auticka a hacau. Pakau. Tak:..." Preklad: "Vracal do kýblika (rozumej do vedra). Tak: nasledovala názorná ukažka aj so zvukovými efektami. Pozeral rozprávku o autíčkach a vracal. Plakal. Tak: a ďalšia ukážka toho, ako jej big brother hučal."
Slečna má ale do pohody tiež ďaleko: lezú jej posledné stoličky (hurááá) a dusí sa slinami. Jej obľúbenou hračkou je "tyka" (kefka), ktorou si aj polhodinu šmátra v ústnej dutine a z polootvorených úst jej tečú potoky slín.
Potešiteľná správa na záver: Drahý vyhodnotil momentálnu situáciu v našej rodine ako havarijnú a na zajtra oferoval na nás jeden deň svojej dovolenky napriek maximálnej pracovnej vyťaženosti. Vážim si to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára