S veľkou túžbou začínam vyhliadať jar.
Deti si za celú chladnú zimu naškrečkovali kopu energie, ktorú nemajú kde vybiť, a tak si púšťajú ventil, kde vedia, lenže väčšinou to ide na úkor mojich pocuchaných nervov.
Malý je neznesiteľný. Doma sa nudí a nebaví ho už nič. Váľa sa po zemi a provokuje sestru. Vydáva celú škálu rôznych škrekov a pazvukov, z ktorých mi letí adrenalín do závratných výšok. Otravuje. Stále aby sa s ním niekto hral alebo mu dával nejaké podnety. Keby bol jedináčik, ešte by sa to dalo, lenže s dvojročným dieťaťom v pätách je to o držku. Množstvo nevybúrenej energie krásne vidno aj na jeho spánkovom režime. Zaspáva o deviatej a ráno dobrovoľne opúšťa lôžko o pol šiestej, piatok-sviatok...
Slečna má tiež vlastné vychodené chodníčky, ktoré ju už poriadne nudia, a tak si to spestruje po svojom. Napríklad ilustráciami na fádne biele steny. Našli sme po nej zopár majstrovských kúskov, čo na tom, že sme v lete kompletne maľovali celý byt?!
Počasie je zaujímavé. Kým v iných častiach vlasti sneh trhá elektrické vedenie, my sa tu solidárne pridávame len propagačným popraškom. Zima ale je ako v ruskom filme - vonku sa nedá vydržať viac ako štyridsaťpäť minút (odskúšané). Pred pár dňami to tu skoro vyzeralo na prichádzajúcu jar, takých príjemných niekoľko stupňov v plusových hodnotách a k tomu lákavé vône a vtáčí štebot. Dnes je to zas o mraze a ľade. Pokiaľ sa dá, vyháňam deti von. Vyviezli sme sa aj do neďalekého lesoparku, kde som medzi ostrovčekmi zľadovateného snehu objavila toto:
Doma som na počesť túžobne očakávanej zmeny sňala všetky dekorácie, pripomínajúce zimu. Zadovážila som si hyacint a uplacírovala som ho do jarného kochlíka. Pálim sviečky s kvetinovou vôňou a takmer so zanietením šamana privolávam jar. Obdobie, kedy sa dá zdivené potomstvo vypustiť na čerstvý vzduch a uštvať ho. Bez mokrých rukavíc a snehu v topánkach. Bez omrznutých prstov a otravnej kvapky pod nosom. Žiadne kombinézy, hrubé čiapky, šále a rukavice...
Už aby to bolo!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára