O žiarlivosti a šťastných blchách

Než sa narodila Slečna, trochu sme sa obávali Malého žiarlivosti. Predsa len bol na nás veľmi napútaný v každej oblasti svojho malého života. Keď už však bolo nemluvňa doma, vydýchli sme si. Malý nedostával hysterické záchvaty, nesnažil sa sestru mrzačiť, nezačal sa ani zajakávať či pomočovať. Chodil ju hladkať, tíšil ju, dokonca mňa súril, ak som dostatočne rýchlo nereagovala na dcérine potreby.

Občas som ho tajne špehovala, keď bol s ňou sám v izbe, či sa neuchýli k nejakej drobnej zlomyseľnosti v presvedčení, že je bez dozoru. V skúške vždy obstál.

Napriek tomu žiarli, a to ukrutne. Jediné šťastie je, že si to vo svojej päťročnej hlave nevie zadefinovať, a tak si frustáciu nevybíja na mladšom súrodencovi. Prejavuje sa to nasledovne: keď Slečna spí, je z neho relatívne milé, spolupracujúce, rozumné, pokojné dieťa. Keď je Slečna hore, v hlave sa mu zrazu prehodí výhybka a ide ako odtrhnutý vagón: skáče, dupe, hlučne sa smeje, behá po byte, vyhadzuje veci, vydáva rôzne zvieracie zvuky, váľa sa, sestru poťahuje za oblečenie, brnká jej po ušiach, funí jej do tváre, pchá svoju blonďavú hlavu medzi mňa a batoľa, skrátka, snaží sa na seba upozorniť všetkými prostriedkami a nervy má v kýbli. Aj ja.

Napriek tomu, že mám pre jeho správanie do istej miery pochopenie, nedá sa to tolerovať nonstop. Najmä ak viem, že robím všetko, čo je v mojich silách, aby žiarliť nemal dôvod: keď malá spí, venujem sa mu - čítame si, skladáme lego, hráme sa spoločenské hry alebo sa jašíme s dostatočnou dávkou hladkania, túlenia a bozkávania.

Pokiaľ je doobeda v škôlke, je mi sveta žiť. Popoludnie už nejako zvládneme. Teraz však do škôlky nechodí, lebo v nej zúri šarlachová epidémia, tak neriskujeme. Drahý chodí domov z práce hlboko popoludní, čo znamená, že trávim celé dni v spoločnosti malého neurotika a uslintaného nemluvňaťa. Paráda.

Dnes sa nad nami zľutovali Babinka a Dedko V. a vzali si Malého do zajtra k sebe. Ten je šťastný ako blcha; konečne bude number 1 bez rušivej Slečninej prítomnosti. Ja som tiež šťastná ako blcha; aspoň chvíľu budem mať na seba viac času ako len dve minúty na záchod. Drahý bude šťastný ako blcha; odpadne mu totiž večerná povinnosť ukladať Malého spať a strážiť ho počas noci (lebo náš päťročný syn nevie prespať noc bez prebudenia). Aj Slečna bude možno šťastná ako blcha, lebo jej nikto nebude hučať do ucha a sťahovať jej ponožky. Aj starí rodičia budú určite šťastní ako blchy - najneskôr zajtra večer, keď budú konečne zas sami...