Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že Malý ostane naveky negramotný. O písané slovo javil pramalý záujem, maximálne si nechal milostivo niečo prečítať, aj to na veľké naliehanie jeho matky, ktorá o písané slovo naopak javí záujem až prílišný. Naveľa sa naučil rozlišovať písmenká a keď sa - aj vďaka škôlke - konečne začal rozvíjať jeho grafický prejav, podujal sa čaptavo litery zobrazovať.
Potom ho to chytilo a v krátkom čase sa naučil napísať svoje meno a rozoznávať počiatočné písmená slov (napr. že "lev" sa začína na L). Milujem tieto vývinové skoky - dlho nič, až je to čudné, a zrazu hop! a naskočí to. Koľkokrát som ho predtým testovala: "Zlatko, na aké písmenko sa začína SLNIEČKO?" "Na K..." odpovedá dieťa váhavo. "Miláčik, počúvaj: SSSSSLNIEČKO." Miláčik premýšľa a mne je jasné, že nemá ani šajnu o tom, ako mi urobiť radosť. Isté mozgové závity nezrelé ako zelená slivka. Nič to, dozrejú.
Momentálne sa nachádzame v zaujímavej fáze, keď synátor dokáže slovo napísať, vlastne "vyskladať" z jednotlivých hlások, ktoré rozoznáva, keď si dané slovo pri písaní pomaličky opakuje. Autá síce majú VIFUKI, z ktorých ide DIM, ale aj to sa ráta.
Prečítať však napísané nevie. Poznáte ten vtip: "Prečo policajti chodia vo dvojici? Lebo jeden vie čítať a druhý písať." Nuž, my máme doma toho, čo vie písať... Čakáme teraz na ďalší vývojový posun, keď MAMA prestane byť M-A-M-A. Nečakáme netrpezlivo a neprevádzame žiadnu drezúru - v jeho veku by to bola hlúposť.
Dnes mal Dedko V. narodeniny. Malý mu vlastnoručne vyrobil blahoželanie, ktoré vojde do rodinného archívu:
:) je veľmi, šikovný! Nielen Bernolák by mal radosť! Zo skúseností maminky viem, že polovica predškolákov nemá schopnosť porozumenia princípu začiatočných písmen... nie to ešte vyskladať si z písmeniek slovo.
OdpovedaťOdstrániť