sobota 28. mája 2011

O Sizyfovi v domácnosti

Nie som upratovací fanatik; netrávim každú voľnú chvíľu v spoločnosti mopu a prachovky. A hoci by ste sa u nás asi nikdy úplne v pohode z dlážky nenajedli, mám rada upratané priestory. Čistá, vyvetraná izba, najlepšie zaliata slnkom, hmmmm!
Kým sme boli bezdetní, darilo sa mi postarať sa o tento uspokojivý pocit pomerne pravidelne. Od narodenia detí je to luxus, ktorý si môžem dopriať rovnako často ako kaviár na raňajky. Hovorí sa, že upratovať popri deťoch je to isté ako odhŕňať chodník za snehovej búrky. Výstižnejšiu charakteristiku nepoznám.
Najväčším nešvárom sú bezpochyby predmety, povaľujúce sa po byte v štýle "komu čo od ruky odpadne, tam to aj zostane": prázdna miska na ovocie na okne, kôpky šatstva, tvrdošijne odmietajúce pobyt v skrini (práve hľadím na Drahého tričko ležérne prehodené cez obývačkové kreslo a musím konštatovať, že sa pod tento stav podpisujú nielen deti...), ale predovšetkým hračky. Autíčka na stole, na sedačke, v posteli, na kuchynskej linke, farbičky voľne dostupné v každej miestnosti, tvrdé kúsočky plastelíny, knižky, drobné hračky z kindervajíčok... Raz za deň sa snažíme všetkému nájsť svoje miesto, no dobrý pocit trvá len krátko. Malý si síce pod nátlakom uprace, ale keď jednu vec odnesie do izbičky, ďalšie dve z nej po ceste vynesie.
Druhá nočná mora má názov Dlážka. Chuchvalce prachu a omrvinky rôzneho pôvodu odstraňujem denne. Horšie je to s kvapkami od čaju, kúskami ovocia a hlavne s kalúžkami slín našej Slečny. Umývanie podláh z celej duše neznášam - to radšej umyjem riad po dvadsiatich stravníkoch - ale lepkavý kolorit vhodne osvetlený denným svetlom je aj na mňa veľa. Stačí však, aby na umyté podlahy Slečna kvapla zo svojho bezodného slinového rezervoáru a môj Drahý sa pár ráz prešiel po byte svojimi štyridsaťšestkami a dielo skazy je dokonané...
A mohla by som pokračovať, ale nebudem. Stačí, že je sobota a vonku leje ako z krhly, netreba si pridávať na depresívnej nálade. Musím sa zrejme do istej miery skamarátiť s myšlienkou, že tento pocit márnosti zo sizyfovskej práce je údelom každej matky.       

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára