sobota 9. marca 2013

Sami doma (!)

Štokholmský syndróm - psychický stav, resp. emocionálny vzťah, zväzok vzájomnej závislosti medzi zajatcom a únoscom, ktorý vzniká, keď obeť vníma situáciu ako ohrozenie svojho života. Je to pozitívny citový vzťah, v ktorom rukojemník sympatizuje s páchateľom, pomáha mu pri dosahovaní jeho cieľov, súcití s ním, má snahu ho chrániť...

Tušila som už dávno, že týmto neduhom s Drahým trpíme, no až vo dňoch, ako bol tento, som si svoje tušenie mohla overiť v praxi. 
Tak sme teda skutočne boli dnes sami doma. Deti boli u Babky a u Dedka D. Aj Malý to prežil. Presne podľa môjho odhadu sa upokojil päť minút po odchode jeho drahého ocka a potom si svoj pobyt mimo domu náležite užíval. Aj my sme si užívali - fakt sme nerobili NIČ.
Neumyla som dlážky. Nežehlila som. Dokonca som zo sušiaka pozbierané prádlo neposkladala a neuložila do skrine - celý deň sa na kôpke povaľovalo na sedačke. Obed bol improvizovaný. Zato som urobila nový rekord v obľúbenej oddychovej počítačovej hre a vypila som tri kávy. Venovala som čas kozmetickým úpravám svojej telesnej schránky. Drahý dospával a keď nespal, tiež sa venoval vylepšovaniu skóre na svojej obľúbenej oddychovej hre... Skrátka, totálne prefláknutý deň.
K večeru som začala mať nepríjemný pocit. Ono je to fajn takto si občas nekresťansky pováľať šunky, ale neviem si predstaviť, že by som mala toľko voľného času stále. Normálne som po pár hodinách začala mať skoro až výčitky svedomia a neskutočne mi chýbal ten vyčerpávajúci a otravný každodenný kolotoč. 
No a tu sa konečne dostávam ku štokholmskému syndrómu. Celý deň som musela myslieť na svojich malých trýzniteľov a keď nastal čas ísť po nich, mohla som si nohy dolámať, aby som sa dostala k autu...
Cestou domov to už bolo ako vždy: Slečna provokovala, Malý na ňu ziapal a ja som dozadu ziapala na deti. Tentoraz však odpočinutá s väčšou chuťou. 
Záver: Učinila som poznanie, že chvíle oddychu si človek viac vychutná, keď si ich zaslúži po odmakanom dni. Čo však neznamená, že sa budem brániť, ak budem mať ešte niekedy možnosť prežiť taký deň ako dnes!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára