Počuli ste ráno ten rachot? To bol kameň, čo mi spadol zo srdca. Máme za sebou zubára. Hurá!
Od včera sme Malého zaklínali ako profesionálni šamani. "Zubárka" bola skrátka top téma dňa. "Dúfam, že nebudeš robiť taký cirkus ako naposledy... Bude to možno trochu nepríjemné, ale ty to zvládneš... Mysli na to, ako ti bude dobre, keď budeš mať za tým... Nebudú ti robiť nič, čo by sa nedalo vydržať... Spomeň si na to sľúbené autíčko..." Naše dieťa so všetkým ochotne súhlasilo. Večer však už začal malý zbabelec pofňukávať, že sa bojí. Ráno to už bola solídna panika. Ešte po ceste som ho masírovala: "Skús ma prekvapiť, zlatko." "A čo keď ťa neprekvapíííím?" nariekalo moje dieťa. Nepovedala som mu, že by ma neprekvapilo, keby ma neprekvapil.
V čakárni už Malý riadne bedákal a po vstupe do ambulancie úplne prepadol hrôze. Pani zubárka bola milá a chápavá. Obe sme sa ho snažili upokojiť, ale on nič nevidel a nepočul. Napokon som ho prinútila, aby sa mi pozrel do očí a prestal hučať. Na chvíľu sa spamätal a zdalo sa, že bude spolupracovať. "Sadni si sem do kresla, nič ti nebudem robiť, len sa ti zrkadielkom pozriem na zúbky!" povzbudzovala ho doktorka. Sadol si. Lekárka zažala lampu a posvietila mu do tváre. "Uáááááá!" spustil Malý nanovo.
To už mi po tele prúdom tiekol pot. Videla som, ako sa mi na tričku začínajú kde-tu robiť tmavé mapy...
Zrkadielkový úkon trval pol minúty. "Hotovo!" zavelila dentistka a Malý sa omráčene odtackal z kresla. Dozvedela som sa, že zub je vyvŕtaný a čistý. Žiadne čistenie kanálikov a vložku netreba (toľko k zárobkom súkromných centier). Stačí dieru pravidelne čistiť a strážiť. Na kontrolu o pol roka. Podpísala som papiere (zázrak, že som si spomenula na svoje telefónne číslo) a išli sme.
"Dobre som to zvládol, však?" začal sa chvastať Malý, len čo sme vypadli na čerstvý vzduch. "Dostanem to autíčko, však?" Nemala som síl vysvetľovať mu, že si ho nemal ako zaslúžiť, keďže mu nič nerobili a aj to málo, čo mu robili, bol des. Autíčko po ceste dostal. Skoro ma prekotilo, keď som za neho platila, ale povedala som si, že to bude už len bodka za celou hrôzou s názvom "boľavý zub".
P.S. Na koniec pripájam na odľahčenie pár jazykových lapsusov zo včera a z dneška. Malý mal zas svoje "hluché dni":
"Miláčik, idem sa pozrieť, či už zovreli zemiaky."
"Zomreli zemiaky???"
"Aha, ten strom sa vyvrátil aj s korením!" (korene/korenie)
"Pani zubárka ti možno do zuba dá plombu."
"Čo, BOMBU?" (To ste nevedeli? U nás bežne dentisti kladú ľuďom do zubov výbušniny. Ako poznamenal Drahý, bol by to účinný spôsob, ako nešťastníkom trhať zuby...)
:-)
OdpovedaťOdstrániť