Sniežik sa nám chumelí...

Dnešný príspevok bude meteorologický.

Kým na východe krajiny zúri snehová kalamita, my sme tu mali luxus suchej, hoci posledný týždeň poriadne mrazivej zimy. Včera sa to zmenilo.

Večer začalo snežiť. No, snežiť. To je trochu veľkorysé. Poletovalo voľačo, lenže k tomu fúkal taký neskutočný vietor, že do rána z toho poprašku vyčaroval miestami holiny a miestami poriadne záveje. Môžete hádať, ktorá z dvoch spomenutých variant platila pre náš dvor a chodník pred domom...

Niektorí čitatelia sa teraz asi smejú do hrsti, pretože pár centimetrov snehu u nás vydá na päťminútovú reportáž v hlavných správach, pričom trojmetrové záveje v iných častiach vlasti sú odbavené jednou vetou. Je to tak. Kolabuje doprava, ľudia si lámu údy a je to také vzrúšo pre nás teplomilných. 

Drahý odviedol Malého do škôlky, no o desať minút mi volá, že dieťa napriek varovaniu skočilo cestou rovnými nohami do toho najväčšieho záveja, nabralo sa mu snehu do topánok a nohy má mokré. Ponožky na prezutie v skrinke nenašli. Keďže môj dvojmetrový muž aj tak už musel poriadne naťahovať krok, aby nemeškal do práce, neostávalo mi iné, len nasúkať Slečnu do kombinézy, zavesiť si ju do šatky a vybrať sa do toho nečasu ratovať synovi zdravie. Stále nepríjemne fúkalo a nech som Slečnu chránila vlastným telom akokoľvek statočne, predsa len jej občas fúklo do tváričky. Gúľala očami a lapala po dychu.

Záveje na chodníku som mala v pláne ignorovať, ale okolo nášho domu prechádza denne pomerne dosť ľudí a snehu pribúdalo. Cez obed, po tom, ako sme vyzdvihli Malého zo škôlky, mi neostávalo teda iné, len si poriadne zamakať. Nebolo to také ľahké, lebo sneh bol síce sypký, ale už poriadne udupaný a zo mňa tiekol pot prúdom, kým som skončila. Slečna bola odparkovaná vnútri a Malý sa realizoval na dvore. Vyňúral v garáži metlu a aspoň očistil auto. Mal z toho nesmiernu zábavu.

Kým som odhadzovala biele kopy z chodníka, občas mi silný závan vmietol časť bieleho poprašku do očí. Spomenula som si pritom na jeden poučný výrok, ktorý vraví, že odhadzovať sneh za metelice a upratovať popri malých deťoch je to isté. Denne si overujem márnosť upratovania domácnosti pri našich deťoch. V sobotu som sa snažila dať do poriadku byt, nech nedeľný hosť neomdlie hneď vo dverách. No, scéna, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Laurel a Hardy: ja upratujem a Slečna tri kroky za mnou znova rozhadzuje... No a dnes som sa presvedčila o márnosti odhŕňania snehu za vetra. Kým prišiel Drahý z práce, chodník bol zafúkaný zas.

A tu je fotodokumentácia:

Naša ulica.

Naše auto vo dvore.

Areál škôlky a kúsok parku.