O predškolákovom rozvoji myslenia

Písala som už, že darčeky pre Malého boli viac-menej o autíčkach. No u darčekov od príbuzných rezonoval aj fakt, že je naše dieťa predškolák. Dostal preto niekoľko zošitov s úlohami, no zlatým klincom bola táto publikácia:

Na ploche stopäťdesiat strán je veľmi prehľadne a nápadito rozložených množstvo úloh a informácií primeraných veku. Moje učiteľské alter ego krochkalo blahom. Kupodivu sa ani Malý nebránil tejto aktivite, a tak sme sa dnes poobede dali do toho. Hľadanie rozdielov, dopĺňanie tvarov podľa uvedeného množstva, počítanie predmetov a vpisovanie číslic mu išlo rýchlo a hladko. Už som si začínala myslieť, že mám doma génia. Tento pocit vydržal po stranu jedenásť, keď prišlo vytriezvenie v podobe sekcií "rozvíjanie reči" a "rozvíjanie myslenia"...

Prečítam dieťaťu zadanie a položím mu prvú otázku: "Kde sedí mačka?" Syn sa zarazí a potom ďobne prstom do príslušného obrázka: "Tam." Pozerá sa na mňa ako na nepríčetnú. Takú primitívnu otázku zjavne nečakal. Snažím sa mu vysvetliť zadanie, a keď sa zdá, že pochopil, skúšame druhý obrázok: "Odkiaľ vyšla mačka?"

"Pred lavičku."

"Nie KAM vyšla mačka, ale ODKIAĽ," snažím sa byť trpezlivá, "bola pod lavičkou, tak odkiaľ vyšla?"

Svitne mu. Už som si myslela, že chytil tempo a ideme ďalej: "Kam letí lopta?"

"Rovno," pohotovo odpovedá Malý a mňa obchádzajú mrákoty. Vidí, že nie som spokojná s odpoveďou, a tak sa snaží opraviť: "Do plota."

"Keby letela do plota, tak by do neho narazila, ale ona letí KAM?" sugestívne ho prstom navádzam.

"Doľava..."

Tvárim sa ako pri akútnom žlčníkovom záchvate. Malý sa teda neisto opraví: "Tak doprava?!"

No nič. Ideme ďalej:

Skúšam na úvod prečítať len zadanie, bez vysvetlenia pojmu "opačný význam". Nechám Malému čas na zamyslenie a potom ideme na vec: 

"Takže chladnička a..?" pýtam sa.

"A korytnačka," berie mi dych predškolák.

"Ako si na to prišiel?" kladiem mu zásadnú otázku.

"No, lebo korytnačka sa do chladničky nedáva..."

Usudzujem, že je čas na podrobnejší výklad. Lenže zisťujem, že aj napriek pedagogickému vzdelaniu s praxou nie som schopná päťročnému dieťaťu primerane objasniť pojem "antonymum". A tak sa uchýlim k príkladom pekný-škaredý, veľký-malý, hore-dole, HORÚCI-STUDENÝ (okamžite identifikoval chladničku a ohník). Uchyľujem sa k jemu blízkej tematike:

"Pozri sa na autíčko. Aké je autíčko a aká je korytnačka?"

"Auto je červené a korytnačka je hnedá..."

Zatmie sa mi pred očami. Neviem, či sa mám smiať, či plakať. Tak radšej to prvé. Malý sa ku mne s chuťou pridáva a teší sa, že je nečakane taký vtipný.

Nuž, začalo to géniom a skončilo želaním, aby sme si pri zápise nevyrobili hanbu. Budeme si teda aktívnejšie rozvíjať myslenie. Obaja. :-)