Nie, na písanie som nezanevrela. Dôvod je veľmi prozaický - posledný týždeň a pol stratil život v našej rodine akúkoľvek známku predvídateľnosti, a tak bolo takmer nemožné po vyčerpávajúcich dňoch a ešte vyčerpávajúcejších nociach pozbierať v unavenej hlave čriepky myšlienok a hodiť ich v prijateľnej forme na net. (Fíha, to je súvetie! Tuším mi tá pauza neuškodila... Alebo áno?) Takže k veci.
Minulý týždeň som "oslavovala" narodeniny. Nuž, veľká sláva to nebola, akurát som si pripomenula, že už mám tridsaťechm-echm rokov a že čas je nezastaviteľný. Dostala som pri tejto príležitosti dva zážitkové dary. O prvý sa postarali moje deti, ktoré naraz na moju počesť ochoreli. Namiesto vína teda u nás prúdom tiekol sopeľ. V náväznosti na tento nevšedný (ale zato nie neuveriteľný) podarúnok ma prekvapil Drahý, ktorý si vzal tri dni dovolenky. Ako málo stačí človeku ku šťastiu! Skoro som skákala od radosti.
Cez deň sme striedavo držali stráž nad usopleným potomstvom, pričom ten šťastnejší si na chvíľu váľal šunky podľa vlastného uváženia. Noci boli kruté. Občas sme sa s Drahým pozdravili v nevšednom čase (napr. o 01.30), vymenili sme si základné informácie o aktuálnom zdravotnom stave toho-ktorého dieťaťa a rozišli sme sa na svoje stanovištia. Po troch dňoch rozkoše sa Drahý vrátil do práce a na mne ostalo bremä starostí o dve chrchľavé deti a domácnosť. Malý pochopiteľne vypadol zo škôlky, takže som ho mala väčšinu dňa za zadkom. Slečne sa vďaka sopľu úplne rozhodil denný spánok. Naučila sa spať v kočíku, kde to mal jej upchatý orgán čuchu najpohodlnejšie. V kuse dokáže spať tak maximálne trištvrte hodinu, potom treba uspávať znova. Niekedy to zaberie, inokedy nie. Režim je v kýbli - každý deň je ťažká improvizácia. Snáď sa to znova utrasie.
Blaží ma akurát to, že hoci to spočiatku vyzeralo hrozivo, ustáli sme to bez horúčok a antibiotík. Zdá sa, že sú obe deti na dobrej ceste ku zdraviu, Malý bol dokonca dnes aj v škôlke. A ako mi hlásil, "My sme v škôlke všetci zdraví, lebo pani učiteľky aktuálne vetrajú..." Musím začať aj doma aktuálne vetrať. Potom sa nemusím už ničoho báť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára